Volá sa ako otec...

Skladá si ubolenú hlávku

Do mojich roztasených rúk

Ubité dieťa...

Ovíjam si jeho kučierky

Opatrne okolo prstov

Chlapec zo železa plače...

Farba našej krvi je rovnako sfarbená

Len slzy mávam o čosi sladšie

Povstali sme z jedného lona a predsa

Sme tak strašne odlišní...

Zbieraš si tajomstvo za tajomstvom

A ukrývaš ich do skrine s fotkami

Mlčíš...

Braček neplač...

Veď na strašidlá pod posteľou si už aj tak veľký...