Nenávidený

Ten pocit keď sa cítiš ako na opustenom ostrove. Sám. Úplne sám. Obkolesený zúrivými krokodílmi ktorý ťa idú každú chvíľu zožrať. Toto nie je všetko. Okolo teba poletujú nepríjemné komáre a štípu ťa a vyciciavajú ti krv s posmechom. Máš nenávisť k celému svetu. To Nie je to najhoršie. Nenávidíš sám seba. Hovoríš si aký si nemožný a príšerný. O kráse už ani reči. Ja a krásny ? Hlúposť ! Pastier prasiat. Nenávidia sa od hlavy až po končeky prstov. Zrazu zistia že na ostrove vôbec nie si. Žiadne muchy ani krokodíly. Len sa tak cítiš. A prečo ? Lebo sa cítiš sám...Prečo? Lebo ta všetci nenávidia ? Prečo? Ty ich nenávidíš. Prečo ? Nedokážeš ich milovať. Prečo ? Nenávidíš sám seba. Prečo ? Na to odpoveď nevieš...To je ten kameň úrazu...Keď nenávidíš seba , nedokážeš milovať druhých...alebo dokážeš ale ide to veľmi ťažko..Ale dosť! Dosť! To hlavne slovo záchrany..Dosť nemôžem byť až taký hrozný ja sa z tejto samoty dokážem dostať. Z tohto hrozného ostrova. Ale ako ? Povedať dosť je ľahké...Ale čo ďalej s tým slovom?? Len ho vyslovím a znova som ten nemožný.. Postavím sa a začnem sa po ostrove prechádzať. O všetko čo zakopnem odkopnem s hnevom. Znova sa zvalím zo zúfalstvom na zem a plačem. Zrazu príde ku mne cudzinec. Odstrkujem ho preč." Na čo si tu ? ZMIZNI...." No oči mi nedovolia sa nepozrieť. Musím. Uvidím ako sa z cudzinca stáva niekto krásny, žiarivý. Kto to je? Boh. No úžasné pomyslím si..."Čo tu chceš ty??...Hľadal som všade ...Počul som o tebe veľa...Hľadal som Ťa ,modlil....no ty si nebol nikde..."Boh ma chytí za rameno a povie ...Poslal som za tebou množstvo ľudí....Chceli ti pomôcť...no ty si nechcel.." "Ale Hlúposť...Všetci o mne tvrdia že som nemožný...."Boh sa začne smiať...."Čo sa smeješ...? On prestane ...Vytiahne predo mnou malinkú televíziu. "Bože nie, dnes nie...Televíziu sa mi dnes nechce pozerať..Boh sa usmeje a stisne tlačidlo..Televízia sa zapne..Nie sú to televízne noviny ani šport ,ani...Je to nejaký film. Volá sa že :Výnimočný a jedinečný. "Bože" poviem..Nie ,už som videl o toľkých celebritách filmy nie..Boh iba potichu povie: O tejto si ešte nevidel". No zrazu sa zastanem. Zamrazí ma. Pozerám na televíziu s otvorenými ústami. Som tam ja. Som hlavná postava toho filmu. Najprv tam pomáham starej tete s nákupom, potom zastavím smutné dievčatko a dám mu cukrík. Začne sa smiať. V škole vysvetľujem ostatným matematiku. Začnem sa smiať.."Bože ale to sú len maličkosti. To nie je nič."Boh sa usmeje a povie: "Každá maličkosť ťa robí ešte úžasnejším. Každou maličkosťou ma robíš nesmierne šťastným. Zrazu sa otočím a Boh tam nie je. Som tam iba ja. Zrazu sa cítim neopísateľne. Aj keby ma nikto nemal rád v Božích očiach som vždy za každú maličkosť aj bez nej výnimočným. No zrazu zistím že to neboli ostatní čo ma nenávideli a nemali radi...Bol som to iba ja...