Šoty nezisťovali, prečo vlastník z mäsa a krvi, obrábajúci si svoje pole je neznámy. Ani ja, ako televízny divák, som sa týmto smerom nezamýšľal. Čo sa človeka bezprostredne netýka, tomu venuje len okrajovú pozornosť, ak vôbec nejakú.Až zrazu, bum. Začali sa práce na REOPe. Ešte ako maloletí, sme sa s bratom stali vlastníkmi pozemku, čo pekne dokazuje aj konkrétna vložka pozemkovej knihy. Na ňom sme postavili chatu, teda nie my. My sme pri nej len otcovi pomáhali. Keď sa už rodičia pominuli, vlastníctvo chaty nadobudol brat a to už zas pre zmenu dokazuje list vlastníctva, s poznámkou, že parcela na ktorej chata stojí nie je na liste vlastníctva. Vlastníctvo pozemku sa nemenilo a samotné dedenie chaty podľa všetkého nie je dostatočný právny dôvod na to, aby sa na LV automaticky dostal aj pozemok, vrátane jeho vlastníkov. Začatie práce na REOPe (Registri obnovenej evidencie pozemkov) je spojené s tým, že komisia prenáša časť nákladov na svoju prácu vlastníkom tých, pozemkov, kde treba dať veci do poriadku. Jednou z „obetí“ komisie sa stal aj brat. Asi preto, že chata stojí na pozemku, ktorý nemá založený list vlastníctva. (Nerozumiem, prečo sa s takouto triviálnou záležitosťou vôbec musí komisia ROEP zaoberať. Pozemok sme nadobudli už v čase, keď evidencia v pozemkovej knihe znova nabrala vážnosť a tak predpokladám, že s identifikáciou pozemku ako príslušnej parcely to je v poriadku.) Ale čo už. Na moje prekvapenie som zo sprievodného oznámenia zistil, že na polovici pozemku je poznačený ako vlastník brat, ale druhá polovica sa má dostať do správy Slovenského pozemkového fondu. Ja a neznámy vlastník? Ešte že som získal nejakú imunitu pri pozeraní spomínaného televízneho šotu. A tak mi došlo. Aby si bol úradom známy nestačí byť z mäsa a krvi. Musíš sa dostať do toho správneho evidenčného systému. V tomto prípade je neznámy ten, kto sa nedostal z predošlého systému evidencie – vložiek pozemkovej knihy do súčasného systému evidencie – na listy vlastníctva. Nikto z nás obyčajných smrteľníkov si evidenciu na listy vlastníctva nevymyslel. A ak si ju už niekto vymyslel, tak by do nej mal presunúť všetko, čo má hlavu a pätu. A ak nemá niečo hlavu a pätu, tiež to nie je maslo obyčajných smrteľníkov. Ak už treba dávať takéto veci do poriadku, akože aj treba, prečo to nemá znášať úrad, ktorý takýto chaos vyprodukoval? Brat doručenú poštovú zloženku uhradil. Ale za čo vôbec? Za odstraňovanie chýb, ktoré spôsobil niekto iný!Pýtate sa, či som niečo vo veci urobil? Nuž išiel som na miesto, kde sa zhromažďujú podklady pre ROEP. Tam si aj zapísali, kto som, čo som. A od tých čias už prešlo vyše roka. A asi ešte aj veľa vody pretečie, kým komisia urobí bodku za svojou prácou, lebo údajne dostala veľa pripomienok. Ešte, že brat dedil chatu už za novej evidencie. Inak by svietilo „sfp“ na obidvoch poloviciach pozemku a neviem, či by sme sa o tom vôbec dozvedeli. Na druhej strane pravda by nám ani nedošla zloženka na úhradu nákladov komisie. : - )
Neznámy vlastník?
Nebolo to tak dávno, keď tam, kde dnes stojí KIA boli obrábané polia a či políčka. Jedného dňa sa na nich objavili stavebné stroje bez vedomia ich majiteľov. Pamätám sa na televízne šoty s prejavmi prekvapenia a či zlosti. Aj keď za tým stála arogancia moci, aspoň taký dojem sme mohli nadobudnúť, ani tá by si nemohla dovoliť obchádzať ústavou zaručené vlastnícke práva. Právny dôvod sa našiel. Inštitút neznámeho vlastníka.