Pri vracaní užívacích práv k lesom sa na rozdiel od poľnohospodárskych, lesné pozemky v teréne nevymeriavali. To by boli pre štát veľké náklady a predĺžilo by to aj prinavracanie užívacích práv. Pozemky sa mohli vydávať len v hospodárskych celkoch, ktoré presahovali rozmery jednotlivých pozemkov a preto sa drobní vlastníci, ak sa chceli dostať k svojim užívacím právam, museli združovať. To všetko drobní vlastníci prijali. Neboli extra výhrady ani proti doteraz platnému zákonu 181/1995 lebo v porovnaní s možnosťami občianského zákonníka, alebo zákona o spolčovaní prišiel s niečím novým. Aj napriek tomu, že bol skôr šitý na historické spoločenstvá (komposesoráty, urbariáty a podobne) ako na spoločné obhospodarovanie nehnuteľností drobných vlastníkov. Bol únosný ako provizórne riešenie. Zákon pozná hospodárenie na spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je nedeliteľná. Čo považuje za spoločnú nehnuteľnosť to nedefinuje. V prípade komposesorátov a urbárov je to zrozumiteľné. Ale už nie pri spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach drobných vlastníkov. Napriek tomu prínos zákona spočíva v tom, že to na čom sa hospodári je nedeliteľné. A to z jednoduchého dôvodu. Dnes sa rúbu stromy v mojej hore a tržba sa rozdelí medzi všetkých vlastníkov. Bolo by nespravodlivé, aby sa niekto neskôr so spoločenstva oddelil, rúbal by zo svojej hory a so mnou by sa o tržbu nepodelil.
Podľa zákona o pozemkových spoločenstvách sú spoločenstvá s právnou subjektivitou a bez právnej subjektivity. Výbory spoločenstiev s právnou subjektivitou majú práva ako právnické osoby. Takmer nevyhnutná forma pre spoločenstvá, ktoré majú viac ako 50 členov a navyše časť z nich nie je miestna. Výbory spoločenstiev bez právnej subjektivity nemôžu bez osobitného splnomocnenia urobiť žiaden obchod. Že tak robia je druhá vec. Ale na súde by bez neho konať nemohli. Od podnikateľov právnických osôb sa spoločenstvá s právnou subjektivitou líšia tým, že nemajú vlastné imanie, ale hospodária na majetku svojich členov, na ich prospech alebo škodu. Spoločenstvá ako také nemôžu mať z hospodárenia s majetkom svojich členov zisk a či stratu. Nemôžu, ale majú. Držia sa filozofie opatrnosti. Radšej prijať nesprávny výklad prijímaný väčšinou ako byť vystavený možným pokutám.
Na bandlerova.weby.uniag.sk/files/web2/pdf/Palsova.pdf píše Lucia Palšová v článku „Pozemkové spoločenstvo ako podnikateľský subjekt a jeho postavenie v slovenskom právnom systéme" ... majetkovým základom je spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je v bezplatnom užívaní spoločnosti s právnou subjektivitou, alebo v užívaní všetkých spoločníkov, ak spoločenstvo nemá právnu subjektivitu.
Zákon, respektíve jeho výklad, ktorý si takto vysvetľuje hospodárenie v spoločenstve s právnou subjektivitou nie je nič iné ako urezanie z užívateľských práv drobného vlastníka.
Nerešpektuje, že bytie s právnou subjektivitou alebo bez nej je v prvom rade o pružnosti riadenia obhospodarovania nehnuteľností. A či taká forma alebo onaká forma vždy ide o užívanie všetkými spoločníkmi. V obidvoch prípadoch sa rešpektuje, že sú pre užívanie prijaté obmedzenia vyplývajúce zo spoločného hospodárenia. A rozdiel je len v kompetenciach výborov.
Hlavou človek múr neprerazí. A tak spoločenstvá s právnou subjektivitou z opatrnosti zdaňujú rozdiel medzi dosiahnutými výnosmi ako spoločenstvo. A až výsledok hospodárenia po zdanení vyplácajú svojim členom. Miesto toho, aby rozdiel medzi výnosmi a nákladmi rozdelili ako podiely na hospodárení medzi svojich členov a až potom by tieto boli predmetom zdaňovania samotnými členmi. Pri jednotnej dani takmer nezáleží, kto je daňovníkom. Či spoločenstvo alebo člen. Výsledok po zdanení je rovnaký. Iba, že to poškodzuje členov, ktorí sú nízkopríjmoví alebo dôchodcovia. Ak je daňovníkom spoločenstvo, títo si nemôžu uplatniť nárok na vrátenie dane.
Ak má byť však daň právnických osôb vrátane spoločenstiev s právnou subjektivitou v budúcnosti vyššia ako daň fyzických osôb potom to už nie je jedno.
V minulých rokoch predkladalo ministerstvo poľnohospodárstva opakovane každý rok návrh nového zákona. Z tých alebo iných dôvodov ministri nakoniec z parlamentného rokovania svoj návrh stiahli. V poslednom návrhu za ministrovania pána Šimona bol okrem iného nahrádzaný pojem „s právnou subjektivitou" za pojem „právnická osoba". (Krok k posilneniu výkladu, že nie drobný vlastník, ale spoločenstvo je užívateľom) Minister poľnohospodárstva svoj návrh stiahol. Ale nepozorovateľne bol novelizovaný zákon o účtovníctve 431/2002 Z.z. Jeho § 1 Základné ustanovenie odsek 1 znie:
„Tento zákon upravuje
a) rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva
1. právnických osôb, ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky, ..."
v ďalšom vymedzení ani slovo o pozemkových spoločenstvách s právnou subjektivitou.
Ale § 39i Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2012 napriek tomu určuje:
"(1) Pozemkové spoločenstvo, ktoré účtovalo v sústave jednoduchého účtovníctva, začne účtovať v sústave podvojného účtovníctva 1. januára 2012, ak má účtovné obdobie kalendárny rok, alebo prvým dňom účtovného obdobia, ktoré začína po 1. januári 2012, ak má účtovné obdobie hospodársky rok."
Pojem právnická osoba je podľa mňa niečo iné ako spoločenstvo s právnickou subjektivitou. Najskôr jedna ruka nevedela, čo robí, alebo prestala robiť druhá. Inak by bol asi § 1 bohatší aj o pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou. Nie som právnik a preto neviem, nakoľko by som mal pravdu, keby som tvrdil, že podľa takéhoto znenia zákona spoločenstvá s právnou subjektivitou nemusia viesť podvojné účtovníctvo.
