Ak chytí človek do rúk noviny, rýchlejšie zistí, čo je v nich. Na rozdiel od rolovania po elektronickom médiu. Dostali sa mi do rúk Slovenské národné noviny číslo 16 z tohto roku. A tam ma upútal článok od Jána Findru s nadpisom „Ypsilon naďalej zostáva s postrachom" . Pri náhodnom rolovaní, by som aj tento článok prehliadol. Vďaka tomu, že som predtým držal noviny v rukách, nemohlo sa mi to stať. Ak Vás zaujíma história slovenčiny, určite by ste si mali spomenutý článok v okienku „ Jazyk a text" prečítať. Ale nielen tento článok, ale aj všetky v ďalších číslach a pred ním. Ja z článku približujem len to, čo ma najviac zaujalo.
Autor sa po úvodnom konštatovaní o všeobecných patáliach s ypsilonom pochválil, že vďaka svojmu prostrediu problémy nemal. Konštatuje „ V mojom rodnom (hornoipeľskom) nárečí sa totiž tam, kde píšeme ypsilon, vyslovuje e.
Napríklad: Kobe rebe male nohe, vedele be behati. (Keby ryby mali nohy, vedeli by behať)".
Bolo to platné v trochu staršom pravopise, keď sa v ženskom rode písal ypsilon. Napriek tomu však, ako je z článku zrejmé nie je priaznivcom ypsilonu a mám dojem, že stál a stojí v tábore tých, čo by sa radi obišli bez neho. Pripomína, že ho nepotreboval ani Ľudovít Štúr a dokonca v šesťdesiatych rokoch minulého storočia jazykovedci rozvinuli odbornú diskusiu o jeho potrebe. Pán profesor tvrdí, že medzi jazykovedcami prevládol názor, že nám ypsilon netreba. Diskusiu údajne vyprovokovala kultúrna verejnosť , ktorá takúto požiadavku vyslovovala. A prečo ypsilon prežil? Znova citujem Jána Findru: „Ukázalo sa totiž, že zrušenie ypsilonu nie je ani tak jazykovo-pravopisný (jazykovedný) problém, ale že je to problém praktický a najmä ekonomický. Po takejto radikálnej reforme pravopisu by totiž bolo nevyhnutné urobiť viaceré kroky, na ktoré by štát musel vynaložiť mnohomiliónové náklady. Týkalo by sa to jednak tlačiarenských nákladov, ale predovšetkým nákladov na vydanie mnohých písomností, kníh a učebníc v novom pravopise." Pri nedávnej diskusii v televíznej ankete k vlasteneckému zákonu odznel názor, že miesto preambuly ústavy, by mali byť na stene vybrané slová. Ostrý protiklad k nepotrebnosti ypsilonu. Ja osobne si myslím, že vybrané slová by bolo treba zredukovať len na tie ktoré majú významový pár ako „vyť, byť, ryť" , aby sa už napísanej podoby dalo odlíšiť, čo má pisateľ na mysli a nie až z kontextu. Pravopis by som zmenil, len tak, že v doterajších vybraných slovách by sa miesto ypsilonu písalo mäkké „i". Ale ypsilon by som inak nerušil. Po spoluhláskach „d, t, n, l" plní „i" dokonale zástupnú úlohu mäkčeňa na predchádzajúcu spoluhlásku. Ak by sa zlikvidoval ypsilon a na zmäkčovanie sa využíval iba mäkčeň, analogicky by si to vyžiadalo ísť ešte ďalej. Dávať mäkčeň aj v slovách, na spoluhlásky za ktorými nasleduje „e". Ak by sa zrušili len vybrané slová, učebnice by nebolo treba za dňa na deň meniť. Stačilo by, keby sa to dialo prirodzenou výmenou. Bolo by prirodzené, že v novom pravopise by vychádzali všetky nové tlače, predovšetkým noviny ale inak by v praxi mohol byť povolený súbeh pravopisu (napríklad 10 rokov) a neskôr viac menej tolerovaný. Učitelia a učiteľky ale aj žiaci, by sa určite vedeli prispôsobiť a o 20 rokov, by sme ani nevedeli, že sme voľakedy mali plejádu vybraných slov. Nie som jazykovedec a nie je nič horšie ako keď sa laici pletú odborníkom do kapusty, ale napriek tomu, svoj názor som si nevedel odpustiť. Možno sa nájde čitateľ, ktorého som ním upútal, či už v kladnom alebo zápornom zmysle. (A ak ho upútam v kladnom zmysle, dúfam, že len tak , aby nezabudol na karmu :) .)
