Od jednej učiteľky slovenčiny zaznela otázka, čo by potom vyučovali. Pán profesor odpovedá, čo by namiesto toho mohli vyučovať. Ak by som ja bol učiteľom slovenčiny, ypsilonu by som sa držal ako kliešť. Ja ním našťastie nie som a verím, že učitelia slovenčiny sú natoľko zdatní, že Jánom Findrom naznačené by dokázali vyučovať
Priaznivci odstránenia ypsilonu presviedčajú, že na pravopis bez ypsilonu by sme si zvykli. Možno by sme si na to aj bezbolestne zvykli. Pri čítaní. Pri písaní by som asi nadával, keď by som namiesto „divadlo" musel písať „ďivadlo", teda d s mäkčeňom. A dalo by sa očakávať, že ak zmena, tak sledujúca fonetický pravopis. Automatické zmäkčovanie de, te, ne, le v slovách domáceho pôvodu by bolo tiež logické odstrániť, keď by už nebolo zmäkčovania di,ti,ni,li. A bolo by treba písať „ďeťi" . Pri písaní rukou, nejaké mäkčene navyše. V modernej dobe píšeme už nielen na mechanických písacích strojoch, ale aj pomocou počítačov. Ak píšem s nastavenou slovenskou klaviatúrou, nemusím písať písmena s mäkčeňom stlačením dvoch až troch kláves. Samozrejme s výnimkou písmena „ď". Pri písaní na počítači, by k spomaleniu nemalo dôjsť. Za predpokladu, že by sme si zautomatizovali, že teta sa píše „ťeta". Ba dokonca, ak by na klávesnici namiesto „y" a bolo „ď", nezdržiavali by sme sa ani s písaním slova „keď". To by sa ešte urýchlilo. Pri písaní cudzích slov s ypsilonom, by nám ale „y" chýbal o čosi viac ako maďarské prehlasované o, alebo nemecké u. A navyše, zmena klaviatúry by nebola len fyzickou otázkou zmeny klávesnice, ale by sa museli zmeniť aj programové vybavenia. To by bolo ďalšie zvýšenie ekonomických nákladov, ktoré by pribudlo k nákladom za nové učebnice. Od zmeny klaviatúry, by sa teda upustilo. A to by som zase musel nadávať, keď by som vo všetkých slovách so zmäkčujúcimi „de, di" musel komplikovane, ako doteraz, písať „ď".
Podľa mňa úplné odstránenie ypsilonu by malo zmysel, ak by sa prešlo aj pri pripísaní ďe, ťe, ňe, ľe na fonetický pravopis. Malo by to priaznivý dopad pre ovládanie spisovnej výslovnosti. Pravda, bolo by to aj za cenu pribudnutia „počítačových" problémov.
Priznám sa, bez mučenia, že ak by som si mal vybrať medzi zrušením vybraných slov, alebo úplným zrušením ypsilonu, vybral by som si len zrušenie vybraných slov. Nielen vzhľadom na hore uvedené, ale ypsilon by mi z nejakého citového vnímania asi chýbal.
Mimochodom, pokiaľ ide o vybrané slová. V blogu, v diskusii k niektorému môjmu článku zaznela aj otázka, prečo nie sú vybrané slová aj po „l". Ešte pred tým, ako som sa ja začal učiť vybrané slová, boli vybrané slová aj po „l", aspoň tak som počul. A preto má otázka svoje „historické" opodstatnenie. Podľa mňa preto, lebo už z výslovnosti slova vieme, či treba napísať „i" alebo „y". Porovnajme si „lipa" a „lýtko". Ak vieme, že lipa má mäkkú výslovnosť, musí tam byť „i" a opačne. Na rozdiel od slova bystrá. Slovenčina nemá mäkke alebo tvrdé „b". Či napísané „bi" alebo „by", stále čítame rovnako. Pokiaľ sa „by" nepokúšame čítať tvrdo, teda nespisovne. Preto musia byť vybrané slová po „b" a ďalších obojakých spoluhláskach ale nie po „l".
