Do paneláku som sa nasťahoval ešte v minulom storočí. Na druhé podlažie. Jednou z výhod bolo aj to, že pri položení ruky na radiátor som nemal pochybnosti o tom, či teplo smeruje z radiátora na moju ruku. Boli aj také dni, že som sa radšej nenechal dlho presviedčať. Vyššie podlažia boli údajne na tom horšie. Preto sme sa v paneláku rozhodli pre rekonštrukciu vykurovacej sústavy umožňujúcej vyregulovanie.
Došlo k úprave stúpačiek. Primontovali sa merače tepla. Na radiátoroch došlo k výmene regulačných ventilov. Ventil so stupnicou. Ako šporovlivý človek som si ho nastavil na trojku. Domnievajúc sa, že nastavenie na päťku by už znamenalo plytvanie. Zbytočné obavy. Jedným slovom, od tých čias som si už v byte počas vykurovacieho obdobia pohodu neužil.
A dostáva sa k slovu otázka ako to funguje? To, že výrobca pary ju dodáva v primárnom okruhu svojmu odberateľovi nie je až také dôležité. Ja ju dostávam zo sekundárneho okruhu, ktorý dostáva vo výmenníkovej stanici teplo z primárneho okruhu a cez stúpačky v dome až do radiátorov v byte. A to čo sa odohráva v byte, meria namontovaný merač. V byte som zapol len radiátor v kúpeľni. A pobral som sa sledovať, čo ukazuje merač. Prvý údaj, ktorý sa na ňom zobrazuje je spotreba tepla v MWh od jeho namontovania. Významný údaj, ktorého číselka majú priamy dopad na väčší, alebo menší pohyb v obsahu peňaženky. Druhý mi poskytuje údaj, aký bol stav spotreby na konci uplynulého roku. Ďalšie údaje poskytujú informáciu v kubických metroch za hodinu - premenlivý údaj. Od hodnoty 0,093 sa mení až po 0,097. Aj ďalší údaj v kW kolíše. Od 0,521 po 0,529. A dostávam sa k ďalším údajom v známejších fyzikálnych jednotkách a to Celziových stupňoch. Dovtípim sa, že 43,1 je teplota vody vo vstupnej stúpačke a 38,3 je odčítané z výstupnej stúpačky. (Presnejšie by bolo klesačky.) A keďže, následný údaj vyčísľuje ich rozdiel 4,815, dá sa z toho usúdiť, že ide o podstatný údaj. Vypol som radiátor v kúpeľni a teplota na vstupe a výstupe sa pohybovala okolo 23 stupňov. Rozdiel predstavoval asi dve desatiny, čo je prirodzené. Aj pri vypnutých spotrebičoch sa do bytových potrubí dostáva voda. Nasledujúci deň som odčítaval hodnoty pri zapnutí viacerých radiátoroch. Na vstupe 43 stupňov. Rozdiel sa pohyboval na úrovni 7 stupňoch.
Teplota vody na výstupe? Prečo nie je nižšia. Prečo prejde do bytu len tak málo tepla, keď bytový teplomer v „detskej" izbe ukazuje sotva 19 a v obyvačke prelezie 20 len o pol stupňa? Odpoveď asi znie, lebo radiátory nie sú schopné prijať a odovzdať viacej tepla. Možno preto, že sú zanesené. Ale v detskej bol radiátor vymieňaný. Tam takýto argument neobstojí. Úvahy idú ešte ďalej. Ak by na vstupe bolo väčšia teplota ako 43. Ako by sa to prejavilo? Dá sa očakávať, že by bolo v byte teplejšie? Prečo sa nepúšťa do domu viacej tepla? Možno vtedy by sa aj ukázalo, že regulačné ventily skutočne môžu regulovať. Že by sa do domu nepúšťalo viacej tepla z obavy, že vnútorné potrubia v bytoch by vyššiu teplotu nevydržali? Aj takú skúsenosť mám. Vytopila má suseda nado mnou. Dnes ma prekvapilo, že na vstupe bola teplota asi o stupeň vyššia. Ale aj na výstupe. A rozdiele bol do konca aj o niečo menší. Chce sa mi na vodu zakričať. Kde sa tak ponáhľaš? Počkaj kým sa zbavíš tepla aspoň do tých 23. S vodou v čajníku mám lepšie skúsenosti. Prinesiem si ho do izby a čaj v ňom poctivo odovzdáva svoju teplotu do okolia. Až do vyrovnania sa s izbovou teplotou. Pokiaľ ho pravda skôr nevypijem.
Priveľa otázok. Možno budem mať šťastie aspoň na jedného čitateľa, ktorý je v danej problematike doma. Možno ma aj poteší a poradí mi, ako vysvetliť vode v radiátore, že sa má správať ako voda v čajníku. Respektíve ako to vysvetliť vode vo vykurovacej sústave domu. Lebo tam je asi pes zakopaný.
