Zdôvodnenie: Banka už viac rokov sabotuje nezmyselný paragraf 37 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Ale žarty nabok.
Patrím k tým, ktorí nepodpisujú zmluvy na prvé posedenie. Ak dôverujem inštitúcii s ktorou uzatváram zmluvu a nie je dôvod, aby v zmluve bolo ukryté čertovo kopýtko, s podpisom zmluvy neváham. Aj keď všetky zmluvy sa spravidla končia klauzulou, že som porozumel obsahu a bez výhrad súhlasím a tak ďalej.
Nedávno som podpísal zmluvu s mojou bankou o sporiacom účte 2 % ročným úrokovaním. Z určitého dôvodu som bol doma nútený sa do nej pozrieť. Zmluvu som preto čítal pozornejšie ako v banke. Div som sa nerozosmial. Ja som sa v zmluve vyhlásil za znalca bankového zákona. Keď aj nie celého, tak aspoň paragrafu 37 ods. 2.
V zmluve je totiž klauzula: „Majiteľ účtu vyhlasuje, že mu boli poskytnuté všetky informácie podľa § 37 ods. 2 ...... „. Ale to snáď banka nemyslela vážne, že som znalec oného odseku, aby som mohol prehlásiť, že mi boli podľa neho poskytnuté všetky informácie. Nanajvýš by som mohol potvrdiť, že som dostal odpovede na všetky mnou položené otázky.
Ale už či to banka myslela vážne alebo nie, pravdivosť podania akých informácii som tom mal overiť? Sem s uvedeným paragrafom. S pomocou internetu žiaden problém. Neveril som vlastným očiam. Odsek znie:
(2) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné uverejniť vo svojich prevádzkových priestoroch aj písomné informácie o ochrane vkladov v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.32) V uverejnenej informácii o obchode, ktorý spočíva v prijatí vkladu alebo ktorého súčasťou je prijatie vkladu, musí byť výslovne uvedené, či sa na takto prijatý vklad vzťahuje alebo nevzťahuje ochrana podľa osobitného predpisu;32) to platí aj o informáciách uvedených vo vkladných knižkách, vkladových listoch a v dokladoch o obdobných vkladových vzťahoch.
Prečo banka považuje za potrebné ma upozorniť na svoje povinnosti, t. j. zverejniť ... vo svojich prevádzkových priestoroch a uviesť informáciu aj v zmluve. (V tomto prípade je totiž zmluva pre klienta dokladom o vkladovom vzťahu.) A napriek tomu, že ma na svoje povinnosti upozorňuje, neplní si ani jednu ani druhú. Prečo to jednoducho nespraví?
Pri mojej nasledujúcej návšteve banky som sa obzeral po stenách, kde nájdem visieť informácie o ochrane vkladov. Nie, že by mi chýbali. Ale ak banka považovala za potrebné ma upozorniť na to, že tam majú byť, však by sa mohla uraziť, že ich nehľadám. :-). Malo to svoj efekt. Moje zízanie na steny si všimol vedúci oddelenia. A keď som mu ukázal, znenie paragrafu, siahol do svojich materiálov a skopíroval mi 4 stranovú Informáciu o ochrane vkladov . . . Zobral som ju zo slušnosti aj kvôli zaujímavosti. Nepýtal som sa, prečo informácia nie je zverejnená. To dá rozum, že ak by strany boli iba vo formáte A4, tak ich nikto nebude čítať. A ak by boli na väčších paneloch, tak by ich asi bol problém ich umiestniť a aj tak, by ich asi nikto nečítal. Chcel som sa spýtať na druhú povinnosť. Prečo priamo v zmluve nie je uvedené, či ide o produkt pod ochranou vkladu alebo nie a takúto informáciu by som v zmluve uvítal. Uvedomil som si však, že to mám smerovať tam, kde zmluvu tvoria. Teda na ústredie. Možno aj dostanem odpoveď od kompetentných a v budúcich zmluvách už bude miesto klauzuly okľukou upozorňujúci na ochranu vkladov priamo uvedené, či je alebo nie je produkt chránený.
Momentálne vidím len jeden dôvod. Ak by v zmluve, bolo priamo uvedené, či je produkt s ochranou alebo nie, neprečítal by som si paragraf 37. Nevedel by som, že bankám bola uložená povinnosť niečo zverejniť. A nedozvedel by som sa, že banka sabotuje samoúčelnú povinnosť zverejniť Informácie o ochrane vkladov. Zverejniť je niečo iné ako sprístupniť. Banka Informácie ... sprístupňuje a to asi každému klientovi stačí. Zaujímavý spôsob protestu.
No povedzte nezaslúži si moja banka, keď už nie titul Hrdina roka tak aspoň Rebel roka?
