Nevšimol som si, že by volebný zákon zakazoval používanie ťahákov. Na dedinách by bolo v komunálnych voľbách použitie ťaháka na smiech. Teda aspoň v tých, kde každý každého pozná. Už v mestách je však situácia iná. Ak chce volič k voľbám zodpovedne pristupovať, mal by sa oboznámiť s volebnými programami kandidátov. Pri výbere primátora je to pomerne jednoduché. Vyberá si len jedného a volič si zapamätá, koho chce voliť. Ale vybrať si siedmich poslancov, keď človek pozná tak dvoch troch? Vtedy nezostáva chudákovi zodpovednému voličovi nič iné ako spýtať sa na názor rozumnejšieho a keď takého nenájde len si porovnávať volebné predsavzatia kandidátov. A pretože aj pamäť zodpovedného voliča nemusí byť spoľahlivá, nutne musí zaúradovať aj externá pamäť. Teda poznámky, ktoré môžu splniť funkciu ťaháka.
Chcel som byť pri týchto voľbách zodpovedný volič, čo by bolo asi prvý krát v mojej histórii. Doteraz som tých zvyšných krúžkoval viac-menej náhodne a k tomu pravda netreba žiadny ťahák. Nakoniec som si povedal, že nebudem voliť plný počet a k tomu som ťahák nepotreboval.
Predvídavé rozhodnutie.
Čo ak by si niekto všimol, že aj ja zodpovedne a svedomito odpisujem z ťaháka. Však by ma mohol aj šľak trafiť od rozčúlenia, že niekto sledoval ako upravujem volebný lístok. Máme predsa tajné voľby a to sa predsa musí týkať aj spôsobu ako upravujem hlasovací lístok. Či z hlavy, alebo inak.
Uznávam, že použitie ťaháka pri voľbách je nanajvýš podivné. Veľmi zaváňa kupovaním hlasov. Alebo používať ťahák, môže len čudák. . A čudáci nemajú na voľbách čo robiť.
Nedočítal som sa, že by zákrok volebnej komisie bol nejako kritizovaný. Asi aj v tomto prípade platilo: „Účel svätí prostriedky.
