Obec na výstavbu peniaze nemala, avšak štát odklepol príspevok. A tak sa stavalo. Samotné stavanie bolo financované z úveru, pretože príspevok sa mal vyplatiť až po ukončení výstavby. Dom je už hotový, avšak nájomníkov, teda „myslivcov“, čo si mysleli, že keď si dom postavia, tak sa aj doň nasťahujú, privítať nemôže. Prečo? Je väčší o štyri metre štvorcové.
Tie štyri metre sú dôvodom pre ktorý nemôže byť štátny príspevok vyplatený. Možno nebolo povedané, alebo dopovedané v televíznom šote všetko. Nebolo povedané ako došlo k tomu, že dom má väčšiu výmeru ako mal mať. Kvôli babráctvu? Kvôli chytráčenu?
Televízni diváci sa dozvedeli akurát to, že predpis kvôli tým štyrom metrom nedovoľuje príspevok vyplatiť.
Nuž zamýšľam sa. Čo to je za predpis. Čo je to za logika, ak sa nedáva príspevok vzhľadom k účelu ale vzhľadom na podružné kritéria. Vedel by som pochopiť, ak by tam bola väzba na kolaudačné rozhodnutie. A to by nebolo na protest susedov kvôli tým 4 metrom vydané. Ale ak tam takáto väzba nie je, nezostáva mi nič iné iba sa čudovať.
Ak niekto uvážil, že nestačí, aby bol štátny príspevok viazaný na účel, ale musí byť viazaný aj na rozmer stavby, tak by bolo rozumné, aby bol teda na meter štvorcový. A po skončení výstavby, by bol tento vyplatený vzhľadom na projektovaný rozmer, hoci by v skutočnosti bol rozmer aj niekoľkokrát väčší. Ak by však hotová stavba mala menší rozmer, tak vtedy by príspevok úmerne krátený.
Bez znalosti predpisu, sú tieto úvahy len takou úvahou pri pive. Ostáva len smútok a či pohoršenie nad tým, že iniciatíva dostala zaucho. Niekto síce môže povedať, že iniciatívni o nič neprišli. Lebo za robotu mali zaplatené. Ale iniciatíva býva spojená aj s takou činnosťou, ktorá nebýva zaplatená a je vykonávaná s vedomím, však to robíme pre seba.