V prvom rade som zaregistroval, že je to vyšetrovací prístup pre zločincov. Aspoň tak to vyznelo z prvej tlačovej besedy a v podstate sa to niekoľkokrát zopakovalo v rôznych obmenách.
Keďže na slovo verím tomu, čo povedia v televízii múdrejšie hlavy ako ja, nedalo mi inak, iba o sebe skonštatovať, že som naivka. Ja som si totiž myslel, že detektor je pre odhalenie viny alebo neviny podozrivého. A ono hľa. Je pre zločincov. Aj tak mi to však nedalo. Prečo ho potom používať, ak je pre zločincov? Pripadlo mi to také čudné, ako tvrdenie, že detektor kovov je určený len pre tých, čo majú na sebe zavesené samopaly. Ale načo ich potom vôbec púšťať cez ten detektor, keď ten kov je očividný. Pri ďalšej tlačovej besede už podobné konštatovanie siedmi nepoužili. Na základe toho som usúdil, že s mojou naivitou to nebude až tak zlé.
V druhom rade som zistil, že táto vyšetrovacia metóda je závislá aj od ľudí. Teda preverovaného ale aj hodnotiaceho. Slovom ľudský faktor. Výber otázok, momentálny psychický stav vyšetrovaného a čo navyše aj vyhodnotenie samotných grafov. Dozvedel som sa tiež, že aj grafy z EKG môžu posúdiť, rôzni lekári rôzne. No prosím, ešte aj dôvera v neomylnosť výsledkov EKG mi odplávala dolu vodou.
A po tretie som zistil, že vyšetrovacie metódy pomocou polygrafu teda detektora lži sú úspešné na 95 až 97 %. Ak by mi niekto povedal, že správnosť výpočtu počítača je 95 %, rozumel by som pod tým asi to, že dám počítaču 100 krát vypočítať príklad, ktorého výsledok mi je známy. Ak sa 5 krát pomýli, je to oná spoľahlivosť na 95 %.
Ale čo v prípade polygrafu? Čo iné mohli urobiť tí, čo tvrdia, že spoľahlivosť detektora je na 95 % . Nuž museli nájsť minimálne jedného čestného človeka. A ak v piatich prípadoch zo sto dopadli výsledky proti očakávaniu, s istotou mohli vyhlásiť mieru spoľahlivosti. Alebo, aby to bolo hodnovernejšie, podrobili detektoru 100 čestných ľudí. Či už v prvom, alebo druhom prípade, točí sa to okolo problému, kto je ten čestný človek na ktorého sa poprikladali snímače detektora? Kde ho našli. A ak ho aj našli, ako určili, že on je ten pravý etalón, pomocou ktorého môžu ciachovať detektory?
Pravdou však je, že to mohlo prebiehať aj práve opačne. Posadil sa pod detektor zločinec a miera spoľahlivosti sa tiež dala určiť. A skutočný zločinec sa dá asi vo väzení ľahšie nájsť ako čestný človek na slobode. Nie, že by neboli. Ale niekedy sa ani malému dieťaťu nedá veriť. Driape sa to z nočníka, ten je prázdny a to, čo malo byť na celkom inom mieste sa ocitne onedlho v nohaviciach. Asi preto bolo to konštatovanie, že detektor lži je pre zločincov. : )
Aj napriek napísanému nespochybňujem používanie detektora lži. Avšak myslím si, že na opodstatnenosť jeho použitia nestačí argumentovať tým, že sa používa aj inde. Nestačí sa odvolávať na renomované inštitúcie bez poznania okolností, kedy ho používajú.
Použiť detektor na previerku kandidátov? Babo raď. Svoju pravdu majú obidva tábory. Môže mať niekto niečo proti tomu, aby sa odhalili kandidáti náchylní ku podplácaniu? Okrem tých, čo majú maslo za ušami asi nikto. Avšak to neznamená, že je morálne využívať na to nespoľahlivé metódy.
Harcovníci v politike pamätajúci si ešte voľby v roku 1990 majú v pamäti lustrovanie kandidátov na poslancov. Tiež si nikto neprial, aby sa do parlamentov dostali ľudia, ktorí sa pričinili o obmedzovanie ľudských práv. Avšak lustráciou úspešne prešiel len ten, čo sa neocitol v zoznamoch ŠTB a nebol v Sacherových zoznamoch. V záujme stability, možno preto, že sa plne neverilo ani v roku 1990 zoznamom ŠTB, sa do Sacherovho zoznamu dostali tí, čo boli na čele politických strán. Na skúmanie hodnovernosti zoznamov ŠTB, nehovoriac už o analýze spisov nebol čas (ani zákon). Napriek Sacherovmu zoznamu však lustráciou neprešiel jeden z hlavných tribúnov nežnej revolúcie stojaci na špičke Verejnosti proti násiliu. Prečo? Niekomu jednoducho nevyhovovala jeho kandidátka a rozhodol sa ho odstrániť využijúc vybičovanú atmosféru proti ŠTB?
Aj detektor lži sa dá politicky zneužiť pod pláštikom boja za očistu kandidátok. Dokonca vidíme, že bez ohľadu na to, či sa mu niekto podrobil. Stačilo ho len spomenúť a už je jedna kandidátka chudobnejšia. Prečo? Niekto si spočítal, že dve a dve sú štyri? A istejšie to bude bez dvadsiatich štyroch.
Pravdu povediac, pochybujem aj o úprimnosti odstúpivších kandidátov. Ich tvrdeniam, že im ide o slobodu poslaneckého mandátu by som uveril, keby som ich bol zaregistroval v nejakej diskusiu na tému zmena volebného zákona. Keby boli reagovali či už kladne, alebo záporne na iniciatívu primátorov turčianskych miest. A ak nereagovali na ňu, pretože o nej nepočuli, o to viac by upadli v mojich očiach.
To, že pochybujem o ich úprimnosti však neznamená, že sú neúprimní. Dvadsiati štyria už vari vyhlásili odchod z kandidátky. Definitívny bude, keď ho z nej stiahne aj strana oznámením volebnej komisii a či oni samotní volebnej komisii.
A nestranný len môže skonštatovať. Kde sa dvaja bijú tretí víťazí. Kto je ten tretí? Rozpútal túto bitku ako aj gorilu niekto v pozadí, alebo ide o bitky, ku ktorým došlo prirodzenou cestou a museli sa stať. To, že k nim došlo kedy došlo, môže byť aj zhoda náhod. Ale zdá sa, že v prospech toho tretieho.
