Už v začiatkoch evidovania pozemkového vlastníctva, teda pri ručnom spracovaní dokladov bolo nutné si zvoliť jeden z dvoch vhodných systémov evidencie. Na našom území bol skôr prijatý ten, ktorý bol založený na princípe o ktorom hovorí vládny program. O prijatí prvého systému sa rozhodlo v Uhorsku v roku 1861. Evidované záznamy sa zapisovali do pozemkovoknižných zápisníc. Okrem iných sa do pozemkovoknižných zápisníc zapisovali vecné práva. Napríklad vlastnícke práva k pozemkom. Zápisnice sa zakladali podľa systému tzv. personálnych fólií teda podľa osoby vlastníka. Každý vlastník sa zapísal len do jednej zápisnice. Od roku 1886 sa prešlo na systém pozemkovoknižných vložiek. Už nejde o personálne fólie ale tzv. reálne fólie. PKN vložka obsahuje okrem iných majetkovú časť, popisujúcu predmet vlastníctva a časť o vlastnení, teda kto vlastní a v akom podiele z majetku vypísanom v majetkovej časti. Tento princíp je prenesený aj do súčasných Listov vlastníctva.
Aj keď žijeme v období modernej výpočtovej techniky, ešte stále musí kataster pracovať aj s PKN vložkami. Obyčajne pri dedičskom konaní. Nekompletné poskytnutie podkladov nie je výnimočné. Dôvody sú rôzne. Môže to byť poddimenzovanie počtu pracovníkov katastra, ťažšia čitateľnosť zápisov v PKN vložkách, zápis jedného vlastníka rôznymi spôsobmi a podobne.
Nieto divu, že sa myšlienka, jeden vlastník - jeden list vlastníctva, dostala aj do vládneho programu. Ak má byť dôvodom na zmenu systému to, čo som popísal vyššie, teda nekompletnosť poskytovaných dokladov (pre notárov a či vlastníkov), je to neopodstatnený dôvod. Ak sa bezchybne prevedú údaje z PKN vložiek do počítačových databáz, systémovo bude nekompletnosť vylúčená.
Zachovanie princípu reálnej fólie v liste vlastníctva má niekoľko výhod.
1.) Jednoduchšie prenesenie údajov z PKN vložky na listy vlastníctva
2.) Ľahšia kontrola či súčet zlomkov (vlastnených podielov) nie je väčší ako jedna. Ľahšie si to môžu overiť najmä zainteresovaní osoby. (spoluvlastníci, notári).
3.) Odpadne nutnosť prerábania projektu, prenos už vytvorených LV do LV s personálnym princípom. Náklady na takéto práce, nie sú malou položkou. Vyhľadávacie programy (pre poskytnutie výstupu spoluvlastníkov vrátane ich podielov) by boli komplikovanejšie, možno by sa to prejavilo aj na čase spracovania.
Ponechanie ľahkej kontroly, ako umožňujú súčasné listy vlastníctva na katastrálnom portále, či už notármi, alebo spoluvlastníkmi je o to dôležitejšie, lebo minulosť zanechala dosť takých vložiek v ktorých súčet podielov presahuje jednu celú.
Vláda má v pláne urýchliť aj priebeh ROEP (registra obnovenej evidencie pozemkov). Pri súčasne platných zákonoch nie je priestor, aby katastre dali do poriadku chybné zlomky, lebo zapisujú len úradné listiny (niekedy vypracované aj na chybných podkladoch poskytnutých ich predchodcami).
ROEP je už hrubou čiarou, ktorá by mohla zakryť také alebo onaké chyby. Problematiky neznalý vlastník výsledky podpíše.
Stojí za zváženie, či by katastrálne úrady nemali radšej dostať do vienka zákon umožňujúci a prikazujúci dať do poriadku zlomky pred zákonom o zmene systému evidencie. Pravda, zákon, ktorý by opravoval zlomky, môže byť aj pichnutie do osieho hniezda. Predošlé vlády o tomto probléme buď nevedeli alebo vedeli, len s osami si to nechceli rozhádzať. : - )
