Jednotliví záujemcovia o garáž už aj v minulosti dávali svoje prostriedky do kopy a postavili hromadnú garáž. Kto len za právo užívania počas životnosti stavby a kto aj za vlastníctvo garážového miesta. Prvý prípad bol spojený potom už len s poplatkami sa poskytované služby počas prevádzkovania hromadnej garáže (vrátnici a či strážna služba), v tom druhom prípade majú spoluvlastníci o pár problémov navyše. Tu platí staré známe o tom, že spolky sú dobrá vec, ale keď sú v nich už dvaja, tak je to priveľa. Hromadná garáž má aj objekty, ktoré sú spoločným vlastníctvom a treba sa o ne starať. Ak narátame spoluvlastníkov prstami na jednej ruke, nemali by mať medzi sebou problémy, ktoré by pri dobrej vôli nevedeli zvládnuť.
Ak sú nám však na ich spočítanie dve ruky málo, nehovoriac o tom ak ich počet prekračuje stovku, problémy majú už iné rozmery. Ak je vo verejnom záujme, aby sa hromadné garáže stavali z prostriedkov jednotlivých vlastníkov, mal by im to parlament legislatívne uľahčiť zákonom o Spoločenstve vlastníkov hromadných garáži.
Doterajší zákon o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa v niektorých prípadoch dal aplikovať, ale zdá sa, že novelizovaním v roku 2009 táto možnosť je už minulosťou. Niekto môže namietať, že občiansky zákonník poskytuje dostatočný rámec a tí, čo chcú niečo navyše sú len takí , ktorí potrebujú, aby ich niekto vodil za ruky. Takáto námietka by bola akceptovateľná pri menšom počte vlastníkov. Ak ich je viacej je problémom už aj to, aby sa zišli. Nie to ešte vytvorili občianske združenie so stanovami chrániacimi tak spoločné záujmy združenia ako aj záujmy jednotlivca. A navyše, ak by sa Spoločenstvo rozhodlo, že správu zverí do rúk správcovskej spoločnosti aj záujmy správcovskej spoločnosti, spoločenstva a jednotlivých členov.
V zákone by podľa mňa mala byť zakotvená
1. Povinnosť vlastníka garáže a či garážového miesta byť členom spoločenstva.
2. Riešenie formy ochrany spoločenstva pred neplatičmi a tiež na druhej strane aj ochrana člena pred neoptimálnou správou spoločných vecí.
Uvedené ochrany si môžu jednotlivé združenia lepšie alebo horšie upraviť aj samé. Ale na to, aby nejakým spôsobom dosiahli stabilizáciu spoločenstva napríklad automatickým (v zmysle povinným) členstvom nemajú. A kvôli tomu je zákon nutný.
