Buď ako blesk z jasného neba no niekedy postupne. Klíči to v nás a my nechápeme čo sa deje, čo to je. Hneváme sa sami na seba, že sme si nedali väčší pozor, že sme neboli opatrnejší, keď sme tak bezhlavo uverili. Človeku, myšlienke.
Aj ja som veril. Veril som, že Marek Kažimír je to najlepšie pre Košice a preto som sa celou mojou osobou vložil do kampane pre neho. No už neverím. Pomaly, postupne som sa v ňom sklamal ako v priateľovi, ako v kandidátovi, ako v politikovi ale čo je najhoršie ako v človeku.
Na poslanca mestského zastupiteľstva som sa rozhodol kandidovať aj z dôvodu aby som podporil kandidatúru Mareka na post primátora. No dnes, verejne vyhlasujem, že moju podporu nemá. Svoju kampaň nemienim spájať sním a bohužiaľ nemôžem ho odporučiť ani ako kandidáta na primátora.
Najsmutnejšie je, že teraz vlastne nemám kandidáta na tento post.
Pekný deň precitnutia každému kto to číta, pretože sklamania, ak sme niečomu uverili, nás majú poučiť. Ja som si svoju lekciu zobral.
