Divé mäso

Prvý krát sa mi to stalo minulý rok v marci.Pri strihaní nechtov som si asi pichla do nechta alebo mi necht zarástol.To neviem.Najprv som to nechala tak,lebo som si myslela, že to prejde.
Ale neprešlo.Tak som skončila prvý krát na chirurgii.Lekár mi to umrtvil a potom som už len cítila ako mi odchádza z nohy cit.Keď som prišla domov musela som mať nohu vyloženú hore,aby sa mi v nej nenahromadila krv.Mesiac som chodila s ponožkou a šlapkou na nohe.Musela som došľapovať len pätou. Vonku bola kosa a bolo to v polovici letného semestra.No nič,akosi som to prežila.
Prišiel však september.Týždeň pred začiatkom semestra a týždeň pred mojimi narodeninami sa mäso objavilo opäť.Tentokrát na pravej nohe.Tak čo už.Celú procedúru som si musela znova zopakovať.S tým rozdielom, že v noci po operácii to neuveriteľne bolelo.Už som si myslela,že to bolo naposledy,ale mýlila som sa.
Pred dvoma týždňami sa objavilo opäť.Chirurg mi povedal,že som tam mala kopu hnisu a sám sa čudoval ako sa to mohlo objaviť zo dňa na deň.Musím však uznať,že hoci sa mi to stalo tretí krát,pán doktor má šikovné ruky.Kiež by bolo takýchto lekárov viac.Páčil sa mi aj jeho prístup.Počas celého zákroku srandoval a bol fakt milý, rovnako ako sestričky.Kiežby bolo takýchto ambulancií viac.Sú tam fakt super.
Najviac ma na celej tejto veci zaráža prístup ľudí na ulici.Viem,že je to nezvyčajné vidieť v tejto zime človeka so šlapkou na nohe ako kríva,ale nemusel by každý vypliešťať hneď oči.Pochopím,keď sa niekto na to zo zvedavosti pozrie.Ale nechápem, keď na to niekto čumí. 
Jeden starý ujo na zastávke dokonca poznamenal:,,Slečna,netrebalo do nikoho kopať,´´.
Pevne verím,že to bolo tretí a posledný krát,čo ma niečo také stretlo.Aj keď v živote sa stávajú oveľa horšie veci.