Občas pozerám diskusnú reláciu Do kríža na STV 2. Mám rád aj ostré debaty v tejto relácii, ako tomu bolo napr. keď v nej vystupoval pán Ivan Mikloš a český diskutér (meno som si nezapamätal). Ich slová „rezali“ vzduch, no dá sa povedať, že boli slušní a spochybňovali argumentami navzájom len svoje názory. V závere trošku podľahli svojim emóciám a aj si zopár krát skočili do reči, no celkovo to bola vydarená diskusia, skrátka „paráda“.
Možno trochu oneskorene, no predsa. Vo štvrtok 7.9. 2023 bol jedným z diskutujúcich novinár z denníka SME Peter Schutz, ktorého pravidelné piatkové články rád čítam. S čítaním SME (pôvodne Smeny) som začal ako 16-ročný, najmä Listy pre Alenu..., ale kontinuálne som pokračoval v čítaní SME až doteraz. Komentáre pána Schutza, jeho postrehy a názory, majú podľa mňa šťavu. Mám rád jeho osobitý, strohý štýl a „zbožňujem“ jeho zátvorky. V nich je niekedy viac obsahu a skrytej myšlienky ako v samotnom texte.
Nikto nie je dokonalý (ja tiež), a reláciu Nikto nie je dokonalý považujem za dokonalý obraz toho, čo všetko sa na Slovensku dá nevedieť (aj keď má predovšetkým zabaviť divákov). Dlhé obdobie som si myslel, že pán Peter Schutz ako novinár má len jednu chybičku (krásy? Nie) presvedčenia. Akého? Trochu viac na moje gusto, keď to zjednoduším, je väčšinou zástancom spôsobu amerického spôsobu robenia politiky. OK, nevadí, čítam ho aj tak, lebo s presvedčením (tak si hovorím), nič nenarobím. Druhú jeho chybičku by som nazval márnomyseľnosť. „Dopracoval“ som sa k nej ďalším čítaním SME, a to vtedy, keď na článok Ivana Mikloša a kritickej poznámky voči jeho osobe, si Peter Schutz neodpustil v ďalšom článku komentár na Ivana Mikloša, a na jeho vyjadrenia. Pán Schutz mohol byť zdržanlivejší, mal si radšej zahryznúť do jazyka a „márnomyseľne“ nemusel chcieť mať posledné slovo. No a do tretice, slušne povedané, pán Schutz nevie počúvať, lebo v spomínanej diskusnej relácii Do kríža viac krát nenechal spolu diskutujúcich dokončiť myšlienku, prerušoval ich a skákal im do reči, dokonca ignorujúc aj moderátora diskusie Jaroslava Danišku. Podľa mňa pán Schutz ako novinár a verejná osoba jeho kvalít, sa nemal nechať uniesť emóciami a ignorovať základné zásady slušnosti. Presvedčiť o správnosti názorov by sa malo vždy argumentami, nie silou hlasu. Ako sa inak chce odlíšiť od iných agresívnych „krikľúňov“, ktorých kritizuje, a kultivovať verejné diskusie? Upokojil som sa s tým, že nedokonalý nie som len ja sám a ako (ne)dokonalého budem Petra Schutza čítať a počúvať naďalej.
Ďalší postreh, (že by) týždňa (?). Rozhodnutie SAS-ky, ako aj postoj a odôvodnenie pani Cigánikovej z akého dôvodu sa jej poslanci neprezentovali pri otvorení mimoriadnej schôdze parlamentu k problematike zníženia dĺžky ordinačných hodín ambulantných pohotovostí detských lekárov, ma fascinuje nielen z hľadiska toho, že rozmýšľam „hodiť to“ vo voľbách SAS-ke, ale aj toho, že pani Cigániková pracovala vo výbore pre zdravotníctvo a že SAS-ka sama seba hodnotí ako pragmatickú stranu. Vraj „populizmus Igora... a iných“ bol hlavný dôvod neprezentovania sa. Myslím, že pán premiér Ödor a minister Palkovič majú toľko „chochmesu“, že vedia rozlíšiť, čo populizmus je a čo nie je, a ak by vnášali poslanci do zákona populistické návrhy, zákon by stiahli. Tiež som za platby pri návšteve pohotovosti, znížilo by to počet rodičov, keď prídu so soplíkom dieťaťa na pohotovosť. Takto rokovania vyšli nazmar a možná dohoda vlády s lekármi o „čiastočnom“ riešení bola zhodená zo stola. Nuž blížia sa voľby, vyčleniť sa treba. Zlé rozhodnutie pán Sulík a pani Cigániková, opäť ste nepomohli.
Pozorovateľ
