Hovorí sa, že po (volebnej) bitke je každý generál. Pokúsim sa byť teda radšej poručíkom (myslím, že takto som bol naposledy evidovaný na bývalej Okresnej vojenskej správe) pred voľbami. V kombinatorike mám rezervy, ale vychádza mi, že na zostavenie väčšinovej pravicovej vlády budú potrebné minimálne 4 strany, možno až päť, resp. že bude treba rokovať s Pellegriniho sociálnymi demokratmi, čo už čisto pravicová vláda nebude.
S údivom sledujem fragmentáciu pravicových strán na Slovensku a ich predstaviteľov, neochotu verejne deklarovať s kým “chcú“ vládnuť, za akých podmienok, čo je pre nich pre prosperitu občanov SR výsostne zásadné a z čoho sú ochotní zľaviť , t.j. robiť kompromisy. Lebo omieľanie s kým vládnuť „nechcú“ (Smer, Republika, SNS, ĽSNS...) v dnešnom pohnutom predvolebnom marazme už nepostačuje.
Spočiatku som (bohužiaľ) uveril rečiam Dzurindu, Miroslava Kollára, Hegera a snáď Zsolta Simona (čitateľ si môže podľa uváženia doplniť aj iné osoby) o spojení pravicovo zmýšľajúcich do jedného volebného bloku. To bolo slov o spájaní, no realita bola iná. Výsledok spoločných rokovaní bol úplne opačný, vznik nových strán - Demokratov, Modrých, Jablka, Aliancie... (Ne)spojili sa, aby mohli dosiahnuť „pekné“ 2-4 percentá. Ako sa hovorí „skutek utek“, viem je to čechizmus, preto ho nahradzujem výrokom mojej starej mamy: „pobúchal, pomlátil, navnivoč obrátil.“ Dotyční páni rečami pobúchali a pomlátili, verejnosť navnadili a ukázali jej ako ich prevalcovali vlastné egá. Mám za to, že sa riadili zásadou „radšej budem kikiríkajúcim kohútom na vlastnom smetisku“ a prvý na kandidátke mojou zásluhou založenej strany, ako byť členom spoločného súkolesia pracujúceho v prospech celku. Hľadal som a rád by som našiel medzi nimi, keď už nie Štefánika, Havla, Štúra, tak aspoň chlapa, ktorý vidí aspoň za prvý „politický“ roh. Resp. aby sa nedívali na veci cez filter osobného prospechu a žabej perspektívy (lebo z tejto pozície toho veľa nie je vidieť), ale aby sa postavili aspoň na stolček a mali trochu nadhľad, vidiac nálady, potreby a očakávania, verím, že väčšiny slušnej slovenskej spoločnosti.
Keďže na čele spomenutých pravicových strán (Lucia Nicholsonová a Andrea Letanovská nech mi odpustia), sú najmä muži, odkazujem im, že „chlapa chlapom nerobia nohavice, ale slovo“. Uvedomujem si, že do volieb môže vyskočiť ešte veľa premenných, ktoré môžu významne ovplyvniť výsledok volieb, no usúdil som, že z tejto strany volebný vietor nezafúka (bodaj by som sa mýlil, ale riskovať nebudem). Slovo chlapa bohužiaľ nezostalo slovom, zostali len nohavice, a tak sa musím/e poobzerať inde. Nezisťoval som, neporovnával a neanalyzoval kto, kedy a či vôbec alebo kto skôr ponúkol spoluprácu alebo dal návod na spojenie, kto a ako dlho čakal na odpoveď ponúknutého názvu strany, miesta na kandidátke a v akom pomere. No poviem Vám všetkým „chlapom“, že Vás považujem za egocentrické indivíduá hľadiace na osobnú politickú prezentáciu svojho spoločenského postavenia.
„ Záchrancom“ zjednotenia takmer celého pravicového spektra, aj keď sa nestotožňujem so všetkým čo hlásajú (k tomu inokedy), by sa tak mohli stať Progresívci. Vo viacerých prieskumoch verejnej mienky sa pohybujú plus/mínus 18%, pričom môžu dosiahnuť aj viac. Z tohto čísla je zrejmé, že sú za vodou a do parlamentu sa dostanú. Predseda strany Michal Šimečka si možno myslí (presnejšie, neviem čo si myslí, ale ja si myslím, že on si myslí), že výška týchto preferencií je zásluha jeho politickej práce, ako aj jeho teamu. Mám o tom silné pochybnosti a to z týchto dôvodov: 1. ťaží z mena svojho otca, 2. k status quo mu pridáva post podpredsedu Európskeho parlamentu, 3. neznemožnil sa zatiaľ pri rozhodnutiach v uplatňovaní verejnej moci, 4. je nová a neopozeraná politická tvár Slovenska, 5. jeho tvár ako aj strana sú v zásade novým politickým subjektom (opomínam ich snahu dostať sa do parlamentu vo voľbách v roku 2020) nezaťaženým kauzami, ku ktorému sa utiekam/e podobne ako sa ľudia utiekali v roku 2020 k Igorovi Matovičovi lebo nemali skúsenosti čoho je Igor schopný pri uplatňovaní politickej moci. V súčasnosti tiež neviem/e čoho sú Michal Šimečka a jeho suita schopní. Nechcel by som však, aby sa stali stranou na jedno použitie. Upriamujem preto ich pozornosť na to ako dopadli politické strany napr. Rudolfa Šustera, Pavla Ruska, Radoslava Procházku - vydržali jedno volebné obdobie. Poučenie je, že treba myslieť za obzor jedného volebného obdobia.
Nie je dôležité čo si myslím ja a ani čo si myslí pán Šimečka, dôležité je, či kolektívne vedomie vedenia Progresívcov vie ako naložiť s tými 18-timi %. Ak hlásajú a považujú sa za pravicovú stranu a chcú zostavovať vládu (ako víťaz volieb, čo poskytuje širšie manévrovacie schopnosti alebo ako druhá alternatíva), mali by napriek tomu primárne počítať s tým, že bez Pellegriniho strany to nepôjde, ak nechcú riskovať spojenie s Matovičom a mať strety, zvady a hádky s jeho následným deštrukčným chovaním. A tu vidím druhé slabé miesto. A kde je prvé slabé miesto? Jasná a do spolupráce sa ponúkajúca je SAS, no prvé slabé miesto vidím (čuduj sa svete) vo vyjadreniach pravicovej KDH. Čím to teda je, že aj pravicové strany cítia voči sebe animozity (viem, voľby sú súťažou), resp. tak si zakladajú na svojich programoch (ktoré aj tak väčšina ľudí nečíta, o čom sú už výskumy), že nevedia verejne deklarovať a nájsť cestu k sebe, aby ukázali ľuďom, že v záujme napredovania Slovenska a zvyšovania životnej úrovne vedia obrúsiť svoje zásady a vedia sa dohodnúť na najpodstatnejších veciach. Bude dosť práce na štyri roky, aby za ten čas zlepšili zdravotníctvo, školstvo, znižovali dlh...atď., ale hlavne zmenili spoločenskú atmosféru nenávisti a poľudštili ju. Ako sa strany „hore“ budú chovať k sebe, tak sa budú chovať k sebe ľudia „dole“.
Ako je možné, že Angela Merkelová z CDÚ (Kresťansko-demokratická únia Nemecka) vedela vládnuť s SPD (Sociálno-demokratická strana Nemecka)? Pán Šimečka, pán Pellegrini, pán Majerský, pán Sulík, a čo ste Vy horší ako pani Merkelová? Chce sa mi veriť, že nie, a tak Vás žiadam/e, aby ste si našli cestu k sebe, čo bude základný kameň budúcej koalície.
Pozorovateľ
