Len strašenie nám nepomôže:
Len strašenie nám nepomôže:
Myslel som si, že téma medveďov voľbami končí, no práve naopak. V posledných dňoch sa na nás valia informácie ako poľovníci chcú strieľať nielen medvede, ale chcú (vy)strieľať aj vlky. Jeden z najexpresívnejšie napísaných výrazov znel: „...druhá polovica (vlády) buduje republiku poľovníkov, drevorubačov a hnojárov:“ Také hlboké „zákopy“ medzi ochranármi a tými druhými neboli vykopané ani za komunistov.
S mojou dcérou si dlhé roky zanietene obhajujeme svoje rozdielne názory na ochranu prírody. K tomu poznámka: nejdeme si napriek tomu po krku... 😊. Po siedmych rokoch dcéra začína veci chápať v širších súvislostiach, keď sa jej obmedzenia a zákazy ako skialpinistky a turistky výrazne dotkli.
K máloktorej činnosti je toľko predpojatosti, ako k výkonu práva poľovníctva a osobne ma prekvapuje, koľko „normálnych ľudí“ nevie o poslaní poľovníctva a jeho cieľoch takmer nič. Alebo ak, tak veľmi skreslene. Zvlášť v štátoch východnej Európy a v štátoch kde je tradícia poľovníctva malá. Najmodernejšie trendy, politické, či ochranárske považujú poľovníctvo za zbytočnú príťaž spoločnosti (príroda si poradí sama), resp. ho chcú zakázať. Neviem si však predstaviť, čo by taký zákaz vyvolal v Rakúsku, Francúzsku, Nemecku. Pre upokojenie poznamenávam, že nie všetko poľovníci robia ako majú. Ale keďže všetko so všetkým súvisí, tak správanie medveďov, ich „promenádovanie“ sa po uliciach miest a intravilánoch obcí, a premnoženú raticovú zver v niektorých regiónoch, nemajú na svedomí len poľovníci.
„Problémy“ (v úvodzovkách preto, lebo názorová skupina nepoľovníkov problém veľkých šeliem nevidí, resp. ho nevníma) s ochranou, managementom a problematikou veľkých šeliem - medveďa, vlka a rysa v takmer celej Európe riešilo aj Generálne zasadanie FACE (Európska federácia pre poľovníctvo a ochranu prírody) a Medzinárodná konferencia FACE o veľkých šelmách v dňoch 26. až 28. 9.2023 v Prahe. Zúčastnilo sa jej 30 členských krajín. Prezident FACE na Generálnom zasadaní uviedol a „odkázal“ Európskemu parlamentu dôležitosť poskytovania politík, ktoré sú a budú prospešné pre biodiverzitu a vidiecke spoločenstvá. Ako napr.: že je potrebné rešpektovať kultúrne dedičstvo Európy, ktoré je životne dôležité pre budúcnosť jej rozmanitosti, čím sa obohacuje život občanov; že smernice EÚ o prírode sa majú v členských štátoch implementovať flexibilne v súlade s princípom trvalo udržateľného využívania a vyváženého zohľadňovania záujmov vidieckych oblastí a jeho obyvateľov; že zákony a rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú poľovníctvo a ochranu, musia byť spravodlivé, funkčné a zrozumiteľné pri rešpektovaní princípov subsidiarity a proporcionality; že 7 miliónová komunita európskych poľovníkov prináša výhody pre vidiecke hospodárstvo a spoločnosť,a zohráva veľkú úlohu pri ochrane prírody, prispieva k jej ochrane, pričom uznáva jej dôležitosť. Aj preto existuje vysoká akceptácia poľovníctva, ktorá stále rastie; že význam poľovníctva je aj ekonomický, pretože poľovníci minú vo vidieckych oblastiach Európy viac ako 16 miliárd eur (zbrane a náboje, puškohľady, ďalekohľady, oblečenie, psy a krmivo...atď.); že v nadchádzajúcich mesiacoch bude rozvíjať diskusiu s Európskym parlamentom a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen, aby došlo ešte k významnejšiemu a posilňujúcemu vplyvu FACE na pôde Európskeho parlamentu a Európskej komisie.
Z vystúpení delegátov vyberám.
Generálny sekretár FACE vo vystúpení poznamenal, že samotná predsedníčka EK pocítila na vlastnej koži problematiku súžitia s vlkmi, lebo vlci napadli jej poníka. Ona sama sa vyjadrila, že koncentrácia vlčích svoriek v niektorých európskych regiónoch sa stala nebezpečenstvom pre hospodárske zvieratá a potenciálne pre ľudí, a vyzvala miestne a národné orgány, aby v prípade potreby prijali opatrenia, pretože súčasná legislatíva EÚ im to skutočne umožňuje.
Švédsky delegát uviedol, že Švédsko je krajinou, ktorá vedie už roky s orgánmi EÚ spor týkajúci sa lovu vlkov. Na lov sa vydáva licencia. Odhad vlčej populácie je 500-550 vlkov, ktorá má pôvod v Rusku. V severnej časti Švédska je populácia vlka nežiadúca, lebo spôsobuje veľké škody na stádach sobov a 60% losíčat do jedného roku je ulovené vlkmi. V roku 2022 bolo ulovených 75 vlkov, 30% bolo zrazených autami a na železnici, a 35% predstavuje ilegálny odlov.
Rumunský delegát sa vyjadril, že Rumunsko je príkladom toho, ako sa management veľkých šeliem robiť nemá. Do roku 2016, kedy bol vydaný zákaz lovu, bolo súžitie ľudí so šelmami v podstate nekonfliktné. Odhaduje sa, že v krajine je 8 000 medveďov, 2 200 rysov a 1 500 vlkov. Od roku 2010 je zaevidovaných 16 úmrtí ľudí medveďmi, 280 napadnutí ľudí vlkmi, v niektorých prípadoch s tragickým koncom. Oplotenie voči vlkom nefunguje a na jedno stádo je potrebných 10 statných psov.
Lotyšská delegátka v príspevku vypovedala, že v roku 2021 sa odhadovala populácia rysa na 1 400 ks a ulovilo sa 77 kusov. Od roku 2022 sa rys neloví. Ochrana prírody odmieta vydávať licencie a od poľovníkov nemajú spätnú väzbu o ich počtoch a areály rozšírenia.
Poľský zástupca upozornil na narastajúci počet vlkov (odhad je až 17 000 vlkov), s čím narastajú škody na hospodárskych zvieratách.
Španielsky zástupca informoval delegátov, že boli dve oblasti týkajúce sa vlkov, ktoré delila rieka. Severne od rieky sa vlk bežne lovil a južne bol vlk chránený. V roku 2021 hranica padla, vlk bol všade chránený a začali narastať škody na hospodárskych zvieratách a konflikty. Politici nechcú akceptovať dlhodobé poznatky a odborné názory, pričom po stáročia bola v Španielsku pozitívna skúsenosť súžitia ľudí s vlkmi. Vyhlásenie ochrany vlka prinieslo len problémy a prístup k vlkovi sa posudzuje prioritne z politického, resp. populistického pohľadu. Populácia vlka sa odhaduje na 2 300 až 3 200 vlkov, čo prináša ročne až 14 000 prípadov napadnutia hospodárskych zvierat vlkmi.
Od nemeckého zástupcu zaznelo, že v Nemecku sa vlk postupne šíri od východu a spôsobuje stále väčšie škody na hospodárskych zvieratách, pričom sa zvyšuje počet útokov. Názor politikov a prístup k riešeniu sa odráža najmä od nálad a názorov svojich voličov. Politici sa rozhodujú tak, aby nestratili svoju popularitu a voličom sa nespreneverili, pričom obchádzajú a ignorujú poľovníkov. V Nemecku sa však jednoznačne ukazuje, že jedinou skupinou, ktorá môže napomôcť k objektívnemu monitoringu stavu vlkov a správnemu managementu, sú práve poľovníci. A ak sa s nimi nebude spolupracovať, situácia sa nemôže zlepšiť.
Vo Francúzsku chovatelia podľa štatistík chovajú asi 800 vlkov v zajatí. Francúzsky delegát požiadal, aby sa v celej Európe vykonal monitoring DNA a hybridizácia vlkov, lebo je to pre budúcnosť vlka zásadné.
Chorvátska delegátka v referáte predstavila, že monitoring medveďa trvá, medveď sa loví a v podstate nevznikajú a ani nenarastajú konflikty s medveďom. Pre vlka nie je stanovený žiadny management, sú hlásené zvýšené útoky vlkov na poľovnícke psy. Je zaevidovaných 1 000 prípadov za posledných 10 rokov.
Slovinský zástupca informoval, že po ulovení posledného rysa v roku 1908 bolo z iniciatívy poľovníkov za účelom zvýšenia biodiverzity v roku 1973 introdukovaných šesť rysov zo Slovenska. Rysom sa začalo prekvapivo dariť a populácia sa rozrastala. Rys je pre Slovincov „totemové“ zviera a využívajú ho v pozitívnom zmysle pre prezentácie poľovníkov pred nepoľovníckou verejnosťou.
Švajčiarsky delegát informoval plénum, že v roku 2021 prebehlo referendum za odlov vlka. Bolo to historicky štvrté najpočetnejšie referendum v histórii Švajčiarska, no poľovníci ho tesne prehrali. Ochranári ako odporcovia lovu vlkov do kampane proti poľovníkom pred referendom investovali 8 miliónov eur. V roku 2021 bolo zaregistrovaných vo Švajčiarsku 14 svoriek, posledné údaje hovoria o 31 svorkách. Súčasný minister vyhlásil program na zníženie populácie vlkov na 12 svoriek v celom Švajčiarsku, čo predstavuje odlov asi 200 vlkov. Očakáva sa, že nariadenie ministra budú ochranári žalovať.
V zmysle výstupov delegátov, napísal predseda FACE Torbjőrn Larsson dňa 14.11.2023 predsedníčke EK list, ktorým ju upozornil, že zvýšený počet vlkov má vplyv na vidiecke komunity. Vyzval ju, aby EK zaviedla praktické riešenia, ktoré zabezpečia koexistenciu zvierat a ľudí, nakoľko úspešné systémy managementu veľkých šeliem sa rozchádzajú s výkladom prísnej ochrany smernice o biotopoch. A aj v spojení s nejasnosťami a ťažkosťami pri uplatňovaní možností flexibility vyplývajúcej zo smernice. Navrhol, aby iniciovala zmenu smernice a doplnenie príloh smernice o biotopoch tak, aby jasnejšie a jednoznačnejšie objasnili flexibilitu dokumentu EÚ o prísnej ochrane, a aby dokument odrážal a dával skutočný význam nedávnym vyhláseniam Ursule von der Leyen v tlačovej správe o vlkoch v Európe zo 4. septembra 2023.
Zhrnuté a podčiarknuté:
Nevieme sa rozprávať a už vonkoncom sa nevieme počúvať. Opakujeme dookola svoje mantry, pričom sa jedná o rozhodnutia politikov, ktorí zvyšujú svoju popularitu a rozhodnutiami aplikujú vôľu svojich voličov. Treba si spolu sadnúť (neviem či v tomto marazme to bude možné, lebo „pravda“ o spravovaní národných parkov už vystúpila na najvyššie poschodie Ministerstva životného prostredia), no odvolaný pán Ing. Apfel a poľovníci to už dokázali. Je potrebné pomenovať a priznať si svoje chyby, korigovať svoje názory a nebrať sa až tak vážne. Preklenúť vzájomnú nedôveru, že jeden druhého chce „obabrať“ a nastaviť veci tak, aby sme boli druhé Švajčiarsko (nie je úmysel parafrázovať Vladimíra M.).
Ak sa to má výrazne zlepšiť v prospech krajiny a ľudí Slovenska, dávam do pozornosti Michalovi Šimečkovi (ak chce vyhrať voľby) názor (ne)poľovníka a (ne)ochranára, sociálneho antropológa Juraja Buzalku z knihy Post_sedliaci: „Rozvojový program vidieka na Slovensku samozrejme nemôže byť len o ekológii, ako často počuť z prejavov pokrokárov, reprezentujúcich zelené Slovensko napríklad v Bruseli...Na ňu počúvajú mladí konzumenti fair trade kávy a raw koláčikov v Starom meste Bratislavy, možno v košickej Tabačke. Nedostatok mladých farmárov, ktorí sa budú venovať prírode, šetrnému hospodáreniu, decentralizácii výroby energií... však nová bruselská buditeľská misia neprinesie. Cesta vedie cez 4,4 milióna evidovaných majiteľov pozemkov na Slovensku, transformáciu urbárov a posilnenie postroľníckej nezávislosti..., ako súčasť zhodnocovania dedovizne, na ktorej zodpovedne hospodária proletári krajiny.“ Ak pochopí aj euro poslanec s dvojitým W a ochranár Erik B., že post_sedliakom na vidieku je potrebné dať možnosť alternatívy, môže to viesť k úspechu (aj tomu volebnému).
Pozorovateľ
