Žijem bežný život. Poslednou kvapkou pre napísanie týchto pár riadkov bola správa, že bol fyzicky napadnutý známy novinár Peter Schutz.
V novembri 2025 som si kúpil knihu Ficokracia od Mariána Leška. Jeho pohľad na dianie v slovenskej spoločnosti ma v podstate neprekvapil, a mnohé veci vnímam ako on. Súčasne som si uvedomil, že nie som výnimkou, ak renomovaný novinár a komentátor vnímajú veci ako ja. Pristavil som sa nad zamyslením Marána Leška, v ktorom vyslovil sklamanie pri vetách ústavného súdu (pravdepodobne v náleze PL. ÚS/2024-761) k novele Trestného zákona, ktorou boli zásadne zmenené trestné sadzby pri vybraných trestných činoch a dĺžka premlčacích lehôt. Podľa ústavného súdu nedošlo k takej intenzite porušenia zákonných princípov, že by prijatie tejto novely Trestného zákona ako celku bolo v rozpore s ústavou. Týmto postrehom ma „prinútil“, že som si zhruba prečítal 117 stranový nález ÚS SR, ktorý „riešil“ návrhy prezidenta SR a dvoch skupín poslancov NR SR na začatie konania o súlade právnych predpisov s ústavou.
Chcel som neverbálne sudcom ÚS SR „odkázať“, že majú vyššiu mieru zodpovednosti za smerovanie Slovenskej republiky a za atmosféru nálad v spoločnosti, ako bežní občania. A tak som kúpil 12 kusov knihy Ficokracia a poslal som ju každému sudcovi ústavného súdu do Košíc. Desať kníh mi bolo neskôr vrátených späť v iných obálkach, ako som ich zasielal. Javí sa mi preto, že každý sudca si zásielku otvoril.
Dvaja sudcovia si knihu nechali. Mali nadhľad. Nevideli v tom žiadne ovplyvňovanie ich rozhodovania. Týmto dvom sudcom patrí moja úprimná vďaka a úcta. Čím nechcem povedať že ostatných sudcov ústavného súdu nerešpektujem. Marcus Aurelius sa v knihe Myšlienky k sebe samému zamýšľa: „Slovo za slovom treba sledovať to, čo sa hovorí, a pri každom zápale si všímať, čo z toho bude. Pri tom druhom si všímaj, k akému cieľu zápal smeruje. Pri prvom prípade skúmaj, čo to znamená.“
Že bol zápal na zmenu Trestného zákona vládnej garnitúry veľký, je pre mňa viac ako zrejmé. Chce sa mi veriť, že to bolo pri posudzovaní návrhov zrejmé aj sudcom ÚS SR.
Na záver. Skúsme si predstaviť, že by sa našlo 90 poslancov parlamentu a predložilo a schválilo ústavný zákon o oklieštení právomocí ústavného súdu, resp. rovno ho zrušilo. Je to možné? Je. A „problém“ s ústavným súdom by bol pre vládnucich politikov vyriešený.
Anton Giertli
