Už ráno ma naštvalo rozdelenie do učební. Ale to je nepodstatné. To, že sme tam boli tri malo akú-takú výhodu.
Minuloročné skúšobné monitory som s prehľadom písala na 80% a viac tak som sa teda plná sebavedomia posadila. Však "maturita-formalita". Alebo teda "bude ako nebolo". Omyl. Tento rok to skôr vypadá na "maturita-kalamita".
Listening. Moja reakcia? "Bez problémov". Reading. Moja reakcia? "Panebože!"
Myslela som si, že angličtinu viem, ale po odovzdaní testov som mala chuť oblízať podlahu. Kľudne by som vám prerozprávala obsah textov.. Len akosi tie zadania úloh k nim by aj zo srnky spravili laň. Zmätok. Neviem vysvetliť, čo na tom vlastne bolo ťažké, ale ťažké to naozaj bolo. Kto mal tú možnosť vidieť test pre Ačko asi tuší.
Sloh sa dal zvládnuť. V pohode téma, v pohode žáner.. Aspoň že nejakú reklamáciu od nás nechceli stvoriť. Ale predpokladám, že sme boli už takí "zblbnutí" všetci, že skratka "A" pre nás znamenala "amatéri".
Nemám rada pocit nespokojnosti samej zo seba, ale včera som sa mu ubrániť nemohla. Keby som sem mala vypísať slová, ktoré som použila po východe z budovy, zrejme by to bola čistá cenzúra. A tak som sa šla vykričať na hokej... Inak-ten bol včera fakt skvelý, nie?
Nemčinári sú troška splašení.. Som zvedavá, ako na tom budú oni, lebo ani "angličtinári-béčkari" rozhodne nevyskakovali od šťastia.
