G8 ozývajúca sa z môjho telefónu ma núti prehodnotiť svoje skalopevné rozhodnutie. Nadávajúc sama sebe ako som si len mohla zabudnúť vypnúť zvuk pozerám na blikajúce „hovor“ na displeji. (Do hája a na to clipko som sa prečo nedala nahovoriť?!“)
Dúfam, že to budú aspoň tie padajúce fúriky a nielen mama, že nemám zabudnúť žehliť. Neochotne teda zdvihnem a po odpovedi na moje rozospaté „prosííím“ mám chuť vraždiť!
„kto je tam?“
„no prepáč? Veď ty mi voláš!“
„ale kto je tam?“
Znechutene položím, no môj spánok je nenávratne preč. V priebehu 3 dní, počas ktorých prijmem desiatky hovorov a blikajúca obáločka sa rozsvieti tiež aspoň tucetkrát, hovory preberám ako NsP Brezno aj Výrobňa vzducholodí Košice a napokon už len nemilosrdne stláčam červené „céčko“, sa dopátram k rozlúšteniu.
Ľudia, verte tomu alebo nie, ale JA SOM MARTINA ZO SUPERSTAR!
Každým tónom G8 teda predýchavam naivitu všetkému veriacich ľudí, ktorí naleteli na niečí podarený žartík. Po tom, ako som skoro položila vlastnej sestre už to vrie aj v mame, ktorá sa teraz hrá na moju súkromnú ústredňu.
Zábava graduje, graduje, graduje a šialenstvo menom superstar privádza do šialenstva aj mňa.. Z pochopiteľných dôvodov.
