
Páči sa mi pocit, keď sa mi tá spolužiačka-najsamúžasnejšia priateľka, ktorá vždy vie kedy prísť hrá s vlasmi a počúva moje citové výlevy.. Aj ten zvláštny pocit, že keď ju potom idem odprevadiť, mi senilná babka môjho suseda, ktorá si ani napamätá ako sa volá, kýva z okna. Milujem aj pocit prehrešenia voči línii, ktorý ma ovládne sediac vonku na tráve, keď sa napchávam gumenými medvedíkmi. Milujem ten pocit spokojnosti z celého takéhoto dňa!
Možno sa nedočkám vášnivých objatí, ale postačia aj tie priateľské. A ak mi raz zavolá presne takto ON, budem sa tešiť práve tak ako teraz, lebo niet nad krajšie dni ako tie strávené s priateľmi. Pocit sklamania je len dočasný..