Buenos Aires je veľkolepé mesto, ktorého zašlá sláva pripomína tak trošku Paríž, občas Madrid alebo dokonca New York. Je to rušné mesto s neustálym ruchom a zhonom. A to napriek tomu, že január je prevažne dovolenkové obdobie, kedy väčšina miestnych odchádza do plážových rezortov stráviť tam najhorúcejšiu sezónu v roku.
Za svoj krátky pobyt v Buenos Aires som stihla zachytiť tri odlišné chute tejto ohurujúcej metropoly.
Buenos Aires ako miesto, kde sa zrodilo tango. Dostať sa na turisticky vyhľadávané miesto Caminito, nie je až také jednoduché. Potrebujete taxík. A ak začne v Buenos Aires liať ako z krhly, nie je práve najľahšie, nejaký si na ceste odchytiť, lebo odrazu nikto nechce premoknúť na ulici. Caminito (v preklade niečo ako "cestička") sa nachádza v nie príliš najbezpečnejšom susedstve La Boca, neďaleko od nej leží "villa miseria" (miestnu druh slumu) a preto je radno dávať si veľký pozor na zlodejov. Odporúčaná je priama doprava taxíkom, než povedzme prechádzka pešibusom. Čakajú na vás akoby ošarpané, no šarmantné, farbami hrajúce domčeky talianskych usadlíkov z Janova z čias, keď La Boca bola historicky prvým prístavom Buenos Aires. O ich znovaoživenie sa zaslúžil argentínsky umelec Benito Quinquela Martín, ktorý múry týchto chatrčiek vymaľoval pastelovými farbami a zaslúžil sa tak o ich vizuálne zatraktívnenie. Autenticita tohto miesta inšpirovala aj jeho blízkeho priateľa, skladateľa argentínskeho tanga Juana de Dias Filiberta, ktorý následne skomponoval známe tango caminito ( http://www.youtube.com/watch?v=mPQw_4QciwU). Tango sa tu tancuje na ulici i v okolitých kaviarničkách, ktoré si zachovávajú typickú taliansku kuchyňu. Na balkóne jedného z typických obchodíkov so suvenírmi stoja obrovské, tak trochu groteskné figuríny Diega Maradonu, Evy Peron a Carlosa Gardela (speváka tanga). A všade znie dotýkajúca sa hudba argentínskej bandoniky (druh ťahacej gombíkovej harmoniky).
Úplne iným dojmom pôsobí potom moderná časť starého prístavu s hitorickými žeriavmi na pozadí panorámy oslňujúcich mrakodrapov - Puerto Madero. Promenáda pozdĺž ramena Rio de la Plata je plná špičkových reštaurácií s bielymi obrusmi, profesionálnymi čašníkmi z povolania a prvotriednymi argentínskymi hovädzími steakmi podávanými s chutným tekvicovým pyré. Východný a západný breh tohto prístavu je pre chodcov prepojený osvetleným mostom Puente de la Mujer (most ženy/žien). Eduardo Madero bol miestny biznismen, ktorý v roku 1882 uzavrel kontrak s národnou vládou na vystavanie prístavu, ktorý by riešil problém veľkých nákladných lodí, ktoré nemohli kotviť v plytkých vodách rieky. Výstavba prístavu trvala 10 rokov, počas ktorých sa veľké nákladné lode stali ešte väčšími a tak sa nový prístav stal od začiatku zastaralým a vlastne sa prakticky nikdy naplno nevyužil. Koncom 20. storočia mesto Buenos Aires rozhodlo o urbanizácii tejto náramnej plochy a v 21. storočí obrovské zahraničné investície viedli k masívnej modernej výškovej výstavbe na čele so svetoznámym španielskym architektom Santiago Calatrava. V Puerto Madero sa cítite ako v jednom z najväčších miest sveta o nič nezaostávajúcom za New Yorkom alebo napríklad Shanghajom a to je samozrejme nesmierne vzrušujúce.
Prevažnú časť mesta však tvoria majestátne, elegantné historické budovy vo francúzskom štýle s nádychom Španielska. Absolútnym architektonickým skvostom pre oči a akustickým pre uši je Teatro Colón. Pre svoju vysokú umeleckú hodnotu patrí medzi najlepšie divadlá sveta. Divadlo Colón sa nachádza v srdci centra Buenos Aires a jeho slávna inaugurácia sa konala v roku 1908 uvedením Verdiho opery - Aida. Výstavba budovy Divadla Colón trvala dlhých 20 rokov a v tom čase sa dokonca verilo, že celá konštrukcia je prekliata, lebo jej architekti v priebehu prác jeden po druhom umierali. Autorom pôvodného projektu s talianskym rukopisom bol Talian Francesco Tamburini, ktorý zomrel rok po položení prvého stavebného kameňa. V jeho práci s istou modifikáciou ďalej pokračoval jeho partner Victor Meano. Meano bol ale neskôr zavraždený vo svojom dome. Výstavba budovy bola ukončená až belgickým architektom Jules Dormalom, ktorý divadlu vštepil jeho nepopierateľný francúzsky štýl. Keď o veľa rokov neskôr bol Raúl Soldi ako prvý Argentínčan podieľajúci sa na prácach spojených s Divadlom Colón poctený novým vymaľovaním hlavnej kupoly, ktorú môžete obdivovať z elegantného zamatového červeného sedadla obrovského hľadiska, bol touto úlohou taký nadšený, že za svoju umeleckú prácu nechcel prijať žiadny honorár. Divadlo Colón podľa môjho názoru svojou honosnosťou a neuveriteľnou eleganciou predčí viedenskú Staatsoper i londýnsky Royal Opera House.
Iné argentínske mesto Rosario je po Buenos Aires len slabým odvarom. Napriek tomu jeho rieka Paraná a jej početné kanály ponúkajú z paluby motorového člnu množstvo dobrodružstiev. Naučíte sa, čo sú to "jejenes", "chupadores", či "palometas". "Jejenes" sú drobné mušky, od ktorých budete neľútostne doštípaní. "Chupadores" sú niečo ako pijavičky, ktoré sa vám prisajú na nohu, keď budete stáť vo vodách rieky Paraná a chodidlá sa vám budú zabárať do mazľavého bahna na jej dne. Nebezpečným z týchto tvorov však môže byť iba uhryznutie druhom pirane "palometa", ktoré sú tohto roku v dôsledku veľkých horúčav nezvyčajne agresívne a vyskytli sa prípady útoku na ľudí. Samozrejme toto hrozí skôr v odľahlejších kanálovitých častiach rieky než na plytkých plážach, no napriek tomu kúpanie sa v rieke Paraná, ktorá svojím hnedým sfarbením v mojej predstavivosti pripomína Amazon, prináša okrem osvieženia aj istý stupeň adrenalínu. Moja prvá otázka, keď sme po búrlivom preplavení sa sprevádzaného mojím hlasným výskaním (po každom narazení na vysokú vlnu som sa bála, či sa loď po tvrdom dopade nerozpolí) zakotvili v stojitých vodách ramena tejto divokej rieky, bola, či tu nežijú krokodíly. Lebo pre mňa ako niekoho, kto takého druhy riek pozná iba z čítania Marka Twaina (Life on the Mississippi), by nebolo až takým prekvapením, keby sa na hladine odrazu vynoril aj taký hroch. Až taká divočina to však určite nie je. Nechránený kontakt s voľnou prírodou vo vás vyvolá pocit slobody, ktorý pôsobí ako balzám tej pravej dovolenky. Z druhej strany rieky ležiac na jednej z jej piesočnatých pláží vidíte výškovú panorámu mesta a užívate si kontrast, ktorý vám oproti rušným mestským uliciam tento kúsok divokej prírody môže dopriať.
