Autá tu vpredu nemajú ŠPZ-ku. Pôsobia všetky ako ukradnuté.
Problém cestovania na americký kontinent spočíva v tom, že sa tu čas posúva smerom dozadu. Montreal je napríklad oproti nám minus šesť hodín. Tým pádom aj keď na naše pomery vstanete super neskoro - okolo desiatej doobeda - tu sú to stále ešte len štyri hodiny ráno! Fajn, prevalíte sa na druhý bok a pospíte si ešte hodinku, ale potom ste už načisto prebudený a tiež hladný. No v skutočnosti je len päť hodín ráno, všetko je ešte pozatvárané, na ulici ani človiečika. S týmto mám pri cestovaní na západ vždy trochu problém.
Atrakciu, ktorú som navštívila počas môjho prvého pboytu vo frankfónnom Montreali, otvorili našťastie celkom skoro, už o deviatej dopoludnia. Biodom Montreal sa nachádza v Olympijskom meste Montrealu. V roku 1976 sa v Montreali konali XXI. letné olympijské hry a v areáli športového štadiónu sa nachádzajú ďalšie lákadlá pre turistov ako už popri spomínanom biodome, tiež napríklad insektárium, planetárium a botanická záhrada.
Biodom Montreal je nádherne vystavaná prehliadka štyrmi rôznymi ekosystémami Ameriky: tropického dažďového pralesa; kanadského javorového lesa, ktorý sa mení s ročnými obdobiami; zálivu sv. Vavrinca a subpolárnymi oblasťami Ameriky. Hlavnou myšlienkou biodomu je prezentovať prirodzené prostredie (s jeho reliéfmi, klímou, svetelnými podmienkami a podobne) jednotlivých ekosystémov a interakciu medzi rastlinnými a živočíšnymi druhmi voľne žijúcimi v týchto ekosystémoch.
Možno som mala ako prvá ranná návštevníčka šťastie, že sa ku mne na začiatku pridal jeden zamestnanec biodomu a opisujúc a vysvetľujúc mi všetko naokolo ma takto sprevádzal až do konca výstavy. Vďaka Charlesovi som sa dozvedela, že kajman nie je krokodíl, že existujú aj sladkovodné raje, že urzon kanadský pripomínajúci dikobraza sa pri stretnutí s nepriateľom bráni tak, že sa k nemu otočí chrbtom, vztýči chvostové ostne a začne cúvať. Naučila som sa tiež, že záliv sv. Vavrinca je vyústením rieky sv. Vavrinca, ktorá obmýva brehy až piatich kanadských provincií (Newfoundland a Labrador, Ostrov princa Eduarda, New Brunswick, Nové Škótsko a Quebec) do Atlantického oceánu, čím vzhľadom k uzavretosti zálivu vzniká niečo ako vnútrozemské more nesmierne bohaté na podmorský život.
Prehliadka biodomu trvá niečo vyše hodiny a je to veľmi príjemná prechádzka dá sa povedať, že prírodou, lebo rastliny a stromy sú živé, zvieratá sa voľne pohybujú po celom priestore, doslova vám exotické vtáctvo lieta nad hlavou, opice skáču zo stromu na strom, nie sú tu žiadne klietky (s výnimkou rysa kanadského), takže miestami zabúdate, že ste vlastne v uzavretej miestnosti. Vidíte čajky krúžiť nad hladinou a potom z iného miesta výstavy ich vidíte, ako sa potápajú a plávajú pod hladinou. Podobný pocit majú pravdepodobne aj zvieratá žijúce v Biodome Montreal, pretože sa neschovávajú, nepôsobia znudene, naopak akoby slobodne si plávajú, skáču, lietajú, nie sú vystresované, pôsobia uvoľnene a šťastne.
