Tentokrát som sa však nechcela dať stiahnuť do smutných myšlienok o hrôzostrašnej chudobe v Indii. Chcela som sa nadchnúť indickým prepychom so všetkými jeho nádhernými drahokamami, ručne tkanými skvostnými kobercami i vyberanými látkami. Ako z čias veľkých mogulov, za vlády ktorých bol postavený jeden z divov sveta udivujúci svojou nežnou majestátnosťou – Taj Mahal.
Povedzme si v skratke, kto boli veľkí Mogulovia. V mojej mysli sa zjaví obrovský slon so širokými ušami a v jeho zlatom obšívanom sedle kráľ v tureckom sede s turbanom na hlave a za ním kráľovná zahalená jemným závojom.
Mogulovia boli moslimská dynastia, ktorá v 16. až 19. storočí vládla štátu nazývanému Ríša Veľkých Mogulov. Ríša sa rozprestierala na území dnešného Afganistanu, Pakistanu a Indie. O pôvode Mogulov sa diskutuje. Pod velením veľkého Džingischána, ktorý bol dobyvateľom Strednej Ázie a Perzie, sa jeho kmeň Mongolov začal zmiešavať s tureckými moslimami a Peržanmi. Oficiálnym náboženstvom sa tak postupne stal islam a spoločnou rečou peržština. Veľkí Mogulovia sa zrodili niekde v týchto podmienkach. Zakladateľ mogulskej dynastie panovník Bábur sa cítil byť priamym potomkom veľkého Džingischána a preto hrdo prehlasoval svoj mongolský pôvod. Báburovi nasledovníci sa však cítili byť skôr Peržanmi a viac menej sa dištancovali od ich prehlasovaných mongolských koreňov.
Taj Mahal dal postaviť šiesty panovník mogulskej dynastie – Šáhdžahán I. na počesť svojej manželky. Taj Mahal však nie je palác a nikdy nebol obývaný. Je to mauzóleum. Bezpochyby jedno z najhonosnejších mauzóleí, aké kedy bolo postavené. Šáhdžahán mal pôvodne v pláne nechať postaviť ešte jeden Taj Mahal na druhej strane rieky Yamuna (prítok Gangy). Mal to byť čierny Taj Mahal postavený z čierneho mramoru a tak vystihujúci skôr mužský princíp. Po dlhých 22 rokoch dostavania bieleho Taj Mahalu bol však Šáhdžahán zatknutý vlastným synom a svoj život dožil zatvorený v blízkej pevnosti Agra. Šáhdžahán bol potom pochovaný vedľa svojej manželky. Neplánovanosť tohto rozhodnutia je dosť zjavná, keď sa dostanete dovnútra hlavnej kupoly. Hrobka kráľovnej leží geometricky na jednej osi s hlavným vchodom do Taj Mahalu cez jeho južnú bránu. Priamku značia presne jeden za druhým trysky pozdĺžnej fontány tiahnucej sa úvodnou okrasnou záhradou. Hrobka Šáhdžahána je asymetricky vsunutá mimo túto os vedľa kráľovninej hrobky.
V čom spočíva krása Taj Mahalu? Keď prvý krát zazriete Taj Mahal, nachádzate sa v tmavom prechode južnej brány. Ono už samotná brána je obdivuhodná stavba z červeného pieskovca, pri ktorej sa začnete fotiť netušiac, aká nádhera vás čaká ďalej. Tmavý prechod vstupnej brány poskytuje jedinečný efekt. Taj Mahal sa tu objaví ako na filmovom plátne. Akoby ste videli pohľadnicu vsadenú do čierneho rámu. Gigant z bieleho mramoru pôsobí, že sa na šedobelasom pozadí nadnáša. Akoby to bol jeden obrovský nebeský oblak nachádzajúci sa na vzdialenom horizonte.
Aby bieloskvúca farba indického mramoru nezašedla, bola v susediacom meste Agra zastavená akákoľvek priemyselná výroba založená na spaľovaní čierneho uhlia.
Taj Mahal je obkolesený štyrmi minaretmi, ktoré sa tak trochu odkláňajú od centrálnej budovy. A nie je tomu tak náhodou. Úmyslom architekta (Ustad Ahmad Lahauri) bolo ochrániť skvostnú hrobku pred zrúcaním v prípade zemetrasenia. Štíhle vežičky by tak padli smerom preč od Taj Mahalu.
Celý Taj Mahal je postavený z bieleho indického mramoru, ktorý patrí medzi najkvalitnejšie na svete. To, čo voľným okom zdiaľky vidíte ako namaľované ornamenty na stenách je v skutočnosti 28 rôznych drahých kameňov ako karneol, nefrit, tyrkys alebo zafír.
Dokonca aj výpisky z Koránu, ktoré lemujú vstup do hrobky nie sú čiernym atramentom napísané písmená. Je to čierny onyx okrasne vsadený do bieleho mramoru.
Mnohé z týchto drahokamov sa v tme pri nasvietení zázračne rozžiaria. Akoby tie neživé kamene náhle ožili. Celá budova navonok statická akoby na vás znenazdajky sem a tam zažmurkala. Raz sa pred vami roztrbliecu kryštály mramoru, inokedy sa ako zrkadlo zábleskom slnka rozjasní perleť mušle perlorodky. Taj Mahal je akoby jeden veľký multidrahokam, ktorý sa vždy rozžiari tam, kde naňho dopadá svetlo. Vraj je Taj Mahal ešte kúzelnejší za mesačného svitu pri splne. Vtedy vraj mesiac presvieti celé kusy mramoru a monument akoby belavo fosforeskoval na čiernej nočnej oblohe. Tento jedinečný obrázok sa mi snáď podarí zachytiť nabudúce...
