Pri mojej druhej návšteve Paríža som už nemusela absolvovať povinnú rundu fotografovania všetkých pamätihodností. Tentokrát som sa mohla nechať slobodne unášať náladou dňa a priazňou počasia.
V Paríži si môžete požičať bicykel asi za 15 Euro na celý deň a prebicyklovať sa celým mestom, čo je veľmi príjemný spôsob premiestňovania sa po meste. Zastavujete si, kde chcete, tu sa odfotíte pod Víťazným oblúkom, tam sa prejdete po blšom trhu a vlastne, kdekoľvek, kde sa vám páči, odparkujete bicykel a pešibusom sa poprechádzate po uličkách, ktoré vás niečím oslovujú.
Mojím obľúbeným miestom v Paríži je Montmartre, kde sa nachádza nespočetné množstvo malých obchodíkov s príjemne-gýčovými obrázkami Paríža La Belle Époque. Popri pouličných umelcoch tu však nájdete aj múzeum veľkého španielskeho surrealistického maliara Salvadora Dalího s najväčšou zbierkou Dalího skulptúr vo Francúzsku. Jeho sochy sú ako knihy, vidíte rôzne symboly a snažíte sa ich prečítať, interpretovať. Pavúk na tele človeka znamená smrteľnosť, choroby; barla znamená starobu; vajce plodnosť a nový život; známe zdeformované, akoby roztekajúce sa hodiny sú symbolom plynúceho času a našej pominuteľnosti. Niektoré majstrovské kúsky sú v susediacej galérii dokonca na predaj. Ceny sa pohybujú v desiatkach tisícov Eur za najmenšie originály.
Čerešničkou na torte (a to hlavne pre pánov) bola návšteva známej kabaretnej show Désirs v divadle Crazy Horse. Vstup do podniku je naozaj vo veľkom štýle. Privíta vás concierge a doprevadí vás priamo k vašemu stolu, kde na vás už čaká vychladené šampanské. Usadí vás, ponúkne prípitok a zaželá príjemný zážitok. Vzápätí sa objaví fotograf, ktorý vám spraví niekoľko čiernobielych fotografií na pamiatku. Všetko je podsvietené červenými svetlami, červený koberec, červené kreslá dodávajú miestu erotický, šteklivý nádych.
Samotná show veľmi estetickým spôsobom znázorňuje a necháva vyniknúť kultu erotičnosti ženského tela. Jednotlivé čísla sú vlastne erotickými predstavami prechádzajúcimi od sexy-chyžnej v prepychovom hoteli, cez unavenú manažérku v tesnom business-kostýmčeku až po kozmickú show akoby zdvojeného obrazu zvodných Rusiek na vesmírnej lodi Sputnik. Celá show je topless, no napriek tomu, že dievčatá ukazujú svoje nahé telá, v celom predstavení nenájdete nič vulgárne. Pohyby tanečníčok sú vždy umelecky stvárnené (možno o to dráždivejšie) a preto by nemali pobúriť ani oko ženských návštevníčok. Pre zaujímavosť, publikum tvorili prevažne páry.
Celé predstavenie by som však skôr nazvala umeleckým striptízovým predstavením, než kabaretom. Dievčatá na javisku totižto nespievajú ani nerecitujú, iba otvárajú ústa do textov piesní, ktoré idú z playbacku; tanec na špičkách, tanec pri tyči, akrobatické kúsky sú tu použité ako pomôcky na zvýraznenie sexappealu týchto bohýň; po tanečnej stránke sú jednotlivé choreografie náročnosťou podriadené predvádzaniu dokonalých ženských kriviek na vysokých podpätkoch.
Absolútnym vyvrcholením večera bol pre mňa pri mojej druhej návšteve hlavného mesta Francúzska návrat z divadla, keď čakajúc na taxík na jednom z mnohých mostov cez rieku Seina sa o jedenástej v noci rozblikala jednoznačná dominanta Paríža a všetky páry očí sa na päť minút zadívali tým istým smerom - na rozsvietenú Eiffelovu vežu – nevestu nad Parížom.
