Chrám pôsobí zvnútra absolútne neutrálne, ak si nevypýtate informačný letáčik vôbec netušíte, akej viere prislúcha. Koncentruje v sebe akúsi otvorenú energiu budúcnosti, umožňuje vám pocítiť krásu ľahkosti a vzdušnosti. Dokonale v súlade s deklarovanými princípmi tejto viery, ktorá veriacim poskytuje optimistickú predstavu do budúcnosti a ktorá svojimi ideálmi celosvetového mieru, jednotného ľudstva, rovnoprávnosti mužov a žien, nutnosti súladu medzi náboženským učením a vedou, univerzálneho povinného vzdelania ľudí všetkých rás a národností a náboženskej tolerancie korešponduje podľa môjho úsudku s aktuálnymi, ešte stále relatívne novými trendmi vnímania jedného globálneho sveta.
India so svojimi takmer 2 miliónmi nasledovateľov viery Bahá´í predstavuje najsilnejšiu komunitu vrámci tohto náboženstva na svete.
Popri ojedinelej avantgardnej architektúre chrámu Lotosový kvet, ma tiež zaujala Brána Indie (India Gate), ktorá svojou stavbou nanajvýš pripomína parížsky Víťazný oblúk. India Gate je vojnový pomník z čias, keď India bola ešte britskou kolóniou.
India je krajina mnohých tvárí. Má svoju charakteristickú akoby začmudenú voňu s prísadami korenia curry vo vzduchu. Obrátená strana mince je kastovný systém ako národná filozofia Indov. Kastovný systém rozdeľuje ľudí do štyroch tried a hlásajúc reinkarnáciu ako zákon odplaty (karmy) počas života nie sú možné žiadne presuny v rámci kást. Ja sa v Indii väčšinou cítim veľmi stiesnene, keď vidím príslušníkov najnižšej kasty – šudrov, ako sa hrabú v odpadkoch, ako vychudnutí spávajú na uliciach, ako ich holé a špinavé deti žobrú pri stojacich autách, ako nahlas nariekajú. Ide o celú jednu spoločenskú vrstvu, ktorá žije svoj úbohý život doslova v odpadkoch, vo vlastných výkaloch a špine a ktorá podľa zákona karmy nemôže svoje postavenie nijako zmeniť.
