Ako turista máte v Dhake na výber tri prepravné prostriedky – buď si odchytíte šlapajúceho vychudnutého, šľachovitého a otrhaného miestneho, ktorý vás v prívese svojho polorozpadnutého bicykla – cyklorikše – povozí, kam budete chcieť. Sediac v tom hrkajúcom a neustále nadskakujúcom prívese pýtate sa sám seba, som vykorisťovateľ, keď sa nechávam voziť poháňaný ľudskou silou?
Ďalšia, o niečo sofistikovanejšia možnosť je tzv. tuc-tuc, jednoduchá motorka-trojkolka s malou búdkou vzadu s miestom pre dvoch cestujúcich. Od okolitého sveta vás oddeľuje len chabá mriežka.
Obidve možnosti sú veľmi dobrodružné a lákajú vyskúšať. Odporúčaný spôsob dopravy je však vlastný taxík, ktorý na vás za príplatok všade počká a dovezie zase naspäť do hotela. Najlepšie by to mal byť taxík objednaný hotelovým personálom.
Medzi turisticky najznámejšie pamätihodnosti Dhaky jednoznačne patrí Jatiyo Songsod Bhobon – National Parliament House, navrhnutý americkým architektom estónskeho pôvodu Louisom Kahnom. Budova je svojou rozlohou 800.000 metrov štvorcových jednou z najväčších legislatívnych komplexov sveta. Jatiyo Songsod komplex je obkolesený jazerom, z ktorého sa dvíha opar zahaľujúci celú budovu do hmly opustenosti. Výrazné a typické sú nadrozmerné okenné otvory geometrických tvarov v podobe trojuholníkov, kruhov či štvorcov. Napriek tomu, že súčasťou komplexu sú aj rezidencie členov parlamentu, nikde naokolo niet ani človiečika. Iba obrovské čierne vrany nám lietajú nad hlavami.
Ďalšou zastávkou je pevnosť Lalbagh postavená pavnovníkom Azamom v 17.tom storočí. Ústrednou časťou pevnosti je hrobka Azamovej manželky Bibi Pari. Celý areál spolu so svojimi trávnikmi predstavuje akúsi „oázu“ Dhaky, kde lepšie situovaní miestni hrajú z voľnej chvíle badminton alebo len tak ležia a oddychujú na tráve.
Dhaka je pre našinca tak niečím exotickým a svojou chudobou šokujúcim miestom, že vlastne akékoľvek turistické atrakcie sú oveľa menej atraktívne než samotná Dhaka. Pozorovať všetko naokolo, vytvárať si zhruba predstavu o podmienkach, v ktorých títo ľudia žijú, pracujú (žiadna bezpečnosť pri práci, nulová bezpečnosť na cestách), úbohosť príbytkov bez kanalizácie, či elektriny, to všetko je prosto neuveriteľné a poľutovaniahodné.
Najpohnutejší zážitok nás postretol až na ceste späť. S kolegami-spoludobrodruhmi si sedíme na zadných sedadlách celkom slušného hotelového taxíku, keď v tom zrazu prechádzajúc ponad jeden most naše oko zachytí, že pod mostom sa niečo hmýri. Ihneď alarmujeme vodiča, aby zastavil. Vystupujeme z auta, zapíname foťáky, aby sme pod mostom objavili obrovské trhovisko rozliehajúce sa krížom-krážom cez niekoľko tratí koľajníc. Obraz, ktorý sa nám naskytol, bol na počudovanie svojím koloritom pekný. Pestrofarebné šatky na predaj ležiace cez brvná koľajníc, ovocie, zelenina a celkový zhon a šum trhoviska, bol pre fotoaparáty lahodným sústom. Až detailnejšie priblíženie obrázkov vám odhalí, že na tých koľajniciach sa v odpadkoch prehrabáva batoľa s holým zadočkom, že o niečo ďalej sediaca matka vyťahuje z vlasov vši staršiemu súrodencovi, že okolo železničných tratí sa rozprestira niečo ako osada pozostávajúca z polorozpadnutých prístreškov, pri výstavbe ktorých sa naozaj zužitkuje všetko, čo príde pod ruku.
Pýtame sa nášho taxikára, ako je možné, že títo ľudia žijú na koľajniciach. Ubezpečuje nás lámanou angličinou, že to je stará železnica, že tadeto už žiadne vlaky nepremávajú. Naše obočia sa vzápätí s hrôzou zdvihnú, keď započujeme húkanie blížiaceho sa vlaku. Nestíhame si ani poriadne uvedomiť, aká katastrofa sa tu môže udiať, keď osadníci spod mosta sa celkom rutinne pobalia, akoby sa ani neponáhľali napriek rútiacej sa hrozbe dymiacej lokomotívy. Všetci tak trochu otrávene povstávajú, posťahujú svoj tovar a nechajú prejsť osobnému vlaku, na streche ktorého sedia početní bosí čierni pasažieri.
Dhaka je s populáciou 14 miliónov ľudí jedným z najhustejšie osídlených miest sveta, pričom tento počet by sa do roku 2050 mal zvýšiť na neuveriteľných 50 miliónov. Každý rok sa s nádejou získania pracovnej príležitosti do mesta prisťahuje 400.000 nových obyvateľov. Toto obrovské množstvo ľudí sa začlení k populácii početných slumov, ktoré sa samozrejme bez oficiálneho povolenia bujne rozrastajú na opustených územiach pozdĺž železničných tratí alebo hlavných ciest.
