Dnes si pozerám maturitné testy zo slovenského jazyka vytvorené pravdepodobne podľa najnovších pedagogických výskumných trendov. No, neviem, aké sú to trendy. V internetovej diskusii maturantov po testoch bolo toľko gramatických chýb, že by jeden neveril, že sú to maturanti. Ale načo byť kritickí k nim, stačí občas pozerať defilé textových správ na televíznej obrazovke. Tak kde, do pekla, sa v praxi premietajú tie vaše nové metódy výuky? V čom sú tie trendy lepšie, keď nevidieť lepší výsledok?
Zámerne som preskúšala svoje blízke okolie s jednou otázkou z posledného testu: vytvor základný tvar od slova najväčšmi. A moje blízke okolie je práve to, čo ovláda gramatiku, vie pravopis bezchybne, číta klasické knihy a podobne. Výsledok? Tipujete správne - nikto to nevedel. Reakcia jedného z oslovených: " to čo tým deckám dokazujú?" Nie naučiť potrebné, ale nachytávať na maličkostiach. Som rada, že už nemám dieťa v maturitnom veku - trafil by ma šľak namiesto neho. A divím sa všetkým ktorí si myslia, že takto má vyzerať podstata vzdelávania.
Potvrdenie smutne známeho povzdychnutia: kdo neumí, učí.
Lenže tentoraz ten, kdo učí, je NÚCEM.
Jolana, učiteľka z dedinskej školy, príď im ukázať, ako sa to robí!!!
