Bola to noc

Nie raz, ale zatiaľ štyrikrát. Viem že to nie je veľa, ale mám pocit, ako keby som ju poznal dlhé roky, veď podľa toho vyzerali aj naše stretnutia. Prvé:Začalo sa to celkom nezáväzne jedným rozhovorom po športovej akcii v jednom bare. Reči ktoré sa rozprávajú len tak. Slová ktoré znamenajú málo, alebo ešte menej. Vzájomné oťukávanie. Oslovila ma svojím šarmom, tým, ako rozprávala, tým, čo ju zaujímalo. Bol to jeden z mnohých rozhovorov s výmenou čísla a pocitom porozumenia, ktoré sa nikdy nepremení na niečo reálnejšie. Načo aj? ...hmm .. a potom sa objavilo nejaké ale...Druhé:Dohodli sme sa, že sa stretneme v čajovni. Na hodinku. Nebola to hodinka. Aspoň myslím, ak teda vaša hodinka netrvá od pol ôsmej do polnoci. Tretie:Napísala mi mail že sa cíti zle. Drzo som jej doniesol jahody. Chutili. Jeden pán žiaľ musel čakať asi o hodinu a pol dlhšie než očakával na môj podpis na zmluve o dôchodkovom zabezpečení...Vydržal.Štvrté:Tak takto dobre som sa snáď neporozprával celé veky. Ani sám so sebou ;o). Je pravdou že človek ktorý sa dorozpráva asi o 4:40 ráno sa obvykle necíti v práci práve najkomfortnejšie. Ale stálo to za to a ja som sa cítil spokojný. Neviem prečo. Ona je komplikovaná, ale ja som sa niečo dozvedel. Aj o sebe. Viem, že nie som jej typ. Ani sa nedivým. ALE... prajem vám všetkým nájsť takéhoto človeka. Stretol som ju pred týždňom... a som rád.Ak som vás otravoval, pardón, ale sú okamihy o ktoré sa človek musí podeliť.