Som sám, čertovsky sám,
koleno bravčového Casanovu
škvariace sa vo vlastnej pýche.
V pekle,
v kotlíku z farebného kovu.
Buena noče maestro prikladač,
môj diablik,
nezačuješ vleklé,
samotou zbesnené auuu.
Z tvojich rohov bude skvelý liek
na impotenciu privátnej riečky s názvom Normálny život.
S podomletými brehmi.
Nezačuješ nič.
Sľubujem, prisahám, dva prsty vo vlastnej šťave,
dusený na maratónskych behoch
okolo chladnúcej petrolejky bez stupňov víťazov.
Bolesť je klišé v hlave.
Samota určite tiež.
Odídem potichu.
Bez trápne zbytočného luxusu či prepychu.
V batôžku rôžky svojho diablika,
hlava a jednoduchá slanina.
Hlavu,...niekde zakopem, samota bujnejúcich bublín bolesti
nech otravuje hrudky hliny.
Ranku po nej zahojí krém, liečivý a možno ako každý iný.
Telo,
telíčko, osobnosť
pri mojom pokuse o útek vyšplechne šťava z kotlíka,
úsmev diablika,
neujdeš, zbabelec, trp.
Prikladá na oheň.
Ty tupec, iluzionista, paranoik !
Z úst mi po kvapkách vlastnej korenenej šťavy steká vleklé,
samotou zbesnené auuu.
Vitaj v pekle !
