Na brehu víla sedí
a spieva ľúbezne,
perly padajú do trávy,
tá pieseň večer krásne znie.
Zvábila som Janka do Váhu,
naber hej chlapče odvahu,
dostaneš božtek od víly,
dostaneš zadarmo,
čo iní by radi kúpili.
Ja neverím na víly
a na rozprávky som už starý,
všetky drobné sa nenávratne prepili,
vo vrecku smútok, prázdno v tvári,
už nie som chlapec, už ma zvábili.
Len si tam seď a spievaj,
a žmurkaj ľavým okom,
prstami čer hladinu,
po kom mám byť dieťa, po kom ?
Zvábila som lásku do Váhu,
máš ty veru divnú povahu,
nechceš sladký dar od víly,
odmietaš med vášne ?
Skoč a plávaj šuhaj premilý.
Verím v lásku, v hnev boží,
rád dúfam, o šťastí snívam,
na zdravie ti láska v tej tvojej mokrej lóži,
som len klaun, na polku duše krívam,
netúžim po tvojej chladnej koži.
Na brehu víla sedí,
a spieva si ľúbezne,
perly padajú do trávy,
tá pieseň smutne večer znie.
Ach blázonko, skočil si a kam ?
Pozeráš na veľké sny dám,
svet ťa točí na malíčku,
obzri sa prosím späť,
láska má slzy na krajíčku.
