Mať vietor vo vlasoch,
hlava čistá ako ju Pán Boh stvoril,
bosými nohami tancovať po klasoch,
na spotenom tele hlúčik motýľov.
Doma dopis na rozlúčku,
v popolníku posledná,
dopoly dofajčená cigareta.
Posledný bozk na kľučku.
Utekám,
vraj, na kraj sveta.
Tam si len tak ľahnem,
nohy mi budú kolembať vo vzduchoprázdne
a všade naokolo,
kam len siahnem,
zaborím spotenú dlaň do krídel pečeného holuba
s ceduľkou: OTVORENIE SEZÓNY PEČENÝCH HOLUBOV,
JEDZTE A PITE, ÚSTA
NECH PREDSA NEMELÚ NAPRÁZDNO,
DNES A VLASTNE CELÚ SEZÓNU ZDARMA.
A budem sa labužnícky škrabkať,
na pupku,
olizovať okolo celej hlavy,
až kým nezistím, že ma to vlastne nebaví.
Budem však už také prasa,
opité slobodou,
že naspäť sa nedotackám.
Mojich pár miliónov pôrodov
pomohlo na svet len fackám.
Preklopil som sa do vzduchoprázdna,
stiahli ma nohy.
A letím svoj sekundový život
kozmonauta bez pupočnej šnúry.
