Tisíc snov

Mám tisíc nocí snov z druhej ruky,

na tisíc príbehov, no žiadna sláva,

som milión slov, obsah bez záruky,

ani so sebou nemám čas spávať.

Beriem všetko, čo pod prah mi hodia,

ja zhltnem všetko, tak skladám deň po dni,

no myšlienky, tie sa tak ťažko rodia,

stále si verím, že som sám sebou, slobodný.

Z každej strany nové logá, slogany a rady,

na tisíc slov, mám milión hláv, tisíckrát klam

nestíham triediť zápory, klady,

ja nestíham byť sebou sám.

Zažltnutá skica, polonahý tieň

načmáraný narýchlo, s nejasným snom,

ja hľadám v tom zmysel a žijem len preň,

som elegantný snob, páchnuci žobrák som.

Mám svoje miesto, kde vylievam bolesť,

bez všetkých pravidiel, ošúchaných schém,

chcem prebolieť hlasom, do cieľa doliezť

pravde o sebe, do očí pozerať chcem....