Vesmír ti posiela obálku, otvoríš, v nej fádny tón.
Ľudia bežia ulicou, veľa nárekov, všade samí ston.

Prečo máme starosti ? Keď chceme im na odchod zamávať.
Byť bohatý nie je veľa vlastniť, ale čo najviac druhým dávať.
Robiť si ťažkosti, znamená chcieť nepeknú budúcnosť.
Je to cítiť strach, tŕpnuť, či nemať žiadnu vrúcnosť.
Naháňame sa za úspechom a vôbec neživíme lásku.
To nie je bezstarostný svet... To je život na vlásku.
Utvrdzovať sa v obavách, žiť negatívne, áno bude to horšie...
Zobuďte sa ! Toto je život, toto je dar, šanca na niečo krajšie.
Chceme diplomy, čakáme na peniaze, potrebujeme uznanie.
Pokým dýchame, darovať všetkým lásku ! To je moje priznanie.
- Glejdura Filip