Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
jhdfj
Zakrývať plačom smiech, to nie je hanba.
Tíšiť smiechom plač, bezradná sranda.
Tlačiť hlavu do vankúša, není slabosť.
Znamená to, že ste boli dlho silný... a
bojovali o svoju kosť.
Slaboch to nikdy nepochopí.
Lebo len silný...
sa dokáže svojej šance chopiť.
No ona ho rozdrví. Možno to bola chyba.
Hádam nie. Hviezda nádeje mu stále kýva.
Tá beštia ! Nechce jej veriť... stále kríva.
Padajúce lístie osudu, sa mu do žíl vrýva.
Pozerajúc tajomným oknom života, vidí nič.
Ani len tu nádej okolo krku, visiac zo stropu.
Tak krič !
Hádam urobí dobre a chopí sa šance.
No nepohne sa. Osud už nesie vence.
Pocitov.
Duša na kraji útesu, kričí o pomoc.
Sám ju počujem.
Každú morbídnu noc.
Keď počuť zavíjať vesmír.
ďalšiu kvapku zbytku života.
... Kreslím.
- Glejdura Filip
