
Si v mojej hlave, ako požiarna siréna, bez tlačidla „vypnúť“.
Si kolotoč, kde nastúpim a z ktorého sa nedá zmiznúť.
Ty si vzácnosť, ty si blesk, ktorý ma zasiahol.
Si tiché hulákanie, dievča, ktoré ma zalialo.
Ty si žeravá vločka, si lúč mrazu,
ty si horúci ľad, si porážka skazu.
Ty jediná, dokážeš súperiť s vesmírom o krásu.
On bez nárokov na víťazstvo, prepadá stresu.
Začína chápať, že s tebou súperiť je nemožné.
Zalieva ho potok sĺz. Kričí modlitby bezbožne.
Mesiac sa pred tvojou ladnosťou skláňa, keď nočnou ulicou bežíš.
Si vzor hviezdam, dôkaz nekonečnosti. Si slnko z ktorého sneží.
- Glejdura Filip