
Nádej života preciťuje sucho,
dúšok vody ju na prosto zničí,
bez pointy pýtať sa je hlúpo,
nevedomosť o pomoc kričí.
Klamstvo skúškou viery neprejde,
bez predtuchy sa naša sila otupuje,
len uvedomelý jas myšlienky niekde,
neistotu k dverám múdrosti stopuje.
Naša úloha zničiť zbrane,
láskou zaopatriť mier,
stať na správnej strane,
namiesto znalosti pár hier.
Výčitky pochovať do zabudnutia,
vytrhať všetky buriny pýchy,
naše oči navonok dar života spatria,
nezdary sú len vymyslené mýty.
Učiteľ života kríva v nás,
ponocujeme na hviezdnej oblohe,
pociťujeme príjemný tuhý mráz,
milión otázok v našej hlave.
Snaha odstrániť kryhu zabudnutia,
ona siaha až do hĺbky nevedomosti,
spomienky sa iba v dave stratia,
keď urobíme krok preč z našej čnosti.