Kvapka rosy, ktorá musí vyprchať

Spomínam, na rozbité časti sklamaní,
na čas, ktorým som bol okradaný.

djdj 

Ako ďaleko, moje lúče siahali,
keď strpnuté hviezdy z oblohy padali ?

Bol som lepším, býval som hrozným.
Z hnusných pocitov, sa možno vyspím.

Siahal som ku hviezdam. Aj plával v pekle.
Vtedy si moja hrdosť, obula vysoké štekle.

Tácal som sa z obavami,
inokedy ľahostajný.
Teraz chápem že život s vami,
sa stáva smerodajným.

- Glejdura Filip