Písmo:
A-
|
A+
mfxjn
Bežíš proti vlastnej krvi,
dopíjaš poslednú ranu.
Vzlyky utopené v mori,
chceš vyčnievať z davu.
Ubieha čas, ďalšie utrpenie,
symfónia zmyslov zaniká.
Prichádza strach na zoznámenie,
svet cez vnútro človeka,
preniká,
ako hlad.
Po ostrí žiletky kráčam
a vyrezávam nespravodlivosť.
Nie som ten typ hráča,
Ktorý čumí na hanblivosť.
Nečinne
Sa zapodievam nezmyslami ulíc
a pouličných duší skazou.
Ktoré nepoznajú žiadny súcit,
len pár euforických mrazov.
-Glejdura Filip
