Lyrika sĺz duše

mfxjn 

Bežíš proti vlastnej krvi,
dopíjaš poslednú ranu.
Vzlyky utopené v mori,
chceš vyčnievať z davu.

Ubieha čas, ďalšie utrpenie,
symfónia zmyslov zaniká.
Prichádza strach na zoznámenie,
svet cez vnútro človeka,
preniká,
ako hlad.

Po ostrí žiletky kráčam
a vyrezávam nespravodlivosť.
Nie som ten typ hráča,
Ktorý čumí na hanblivosť.
Nečinne

Sa zapodievam nezmyslami ulíc
a pouličných duší skazou.
Ktoré nepoznajú žiadny súcit,
len pár euforických mrazov.

-Glejdura Filip