Márnosť nás definuje

Hlasy zvonov zavíjajú na poplach.
Anjeli strachu sa bojazlivo vznášajú.
Moje oči pociťujú neočakávaný krach,
keď moje pocity pointu strácajú.

Nevšedný obraz prírody ma zráža na kolená.
Bezvýstredný úkaz narkotík mi ponúka zážitky.
Moja osoba pre tento svet nekompromisne stvorená,
keď duša beží do vesmíru, kde sídlia oblaky.

Vnímam no nedokážem sa zmieriť s realitou.
Vyčerpaná žiara nado mnou stráca lesklý jas.
Bezbrannosť jestvuje s mojou vierou prehnitou,
no duša sa nezmieri bez životných krás.

Bez nároku na bytie si vylievam snahu.
Viera mi dokazuje nevyjadrenú stálosť.
Skúšam moju ambíciu na poslednom prahu,
no duša sa opäť nepretkvie cez márnosť.

.