
Nemôžem si dovoliť neznášať ľudí,
je to mrhanie časom.
Keď sklz žalúdkom prúdi.
Plávaj vo vetre s priateľmi,
miluj nepriateľov,
veľmi !
Otvor obal od cukríkov,
v ktorom spieva láska.
Vypusti na pretek srdce,
tam hlboká úcta, v krbe praská.
Azda,
sa bojíš ukázať myšlienky ?
Neodsudzuj druhých...
Nepoznáš ich kamienky !
Ktoré životom pozbierali,
či sám život tie kamene, po nich hádzal...
Nevieš, akými listami predsudkov boli pokorený,
smie byť, medzi tebou a ním(ňou) hrádza ?!
NIE !
tak ukáž,
svoj láskavý rev.
Tóny strún, tvojich hlások,
zvodný hlas,
nežných krások.
- Glejdura Filip
https://www.youtube.com/watch?v=nOwztHTEkgg