
Keď bojuješ v páde z útesu spomienok,
a potok tvojich očí,
vyschol v hlave na posledné slzy,
domnienok.
O tebe,
že to hádam stalo za TO,
pokúsiť sa byť spolu,
a na chvíľku vlastniť zlato.
Teba,
tu zázračnú rozprávkovú krajinu,
držať ťa v náruči chvíľ,
ktoré ma bez teba zabijú.
Len,
spomienky cítiť v mojich očiach,
zo zovretia tvojej osoby
a na pár sekúnd poraziť strach.
Všade kam dovidím,
ťa skúšam nájsť.
Prázdnosť bez vidín,
chce za tebou zájsť.
Azda ťa dobehne.
- Glejdura Filip