Odlepujem po kúsku z Tvojich očí
popálené rany
na horúcom nebi
a oblaky ticho plačú.
Slnko nad Tatrami
vycerilo svoje špinavé zuby
a Tvoj hlas navždy stíchol
do našich spomienok.
Široká priepasť
za každou slzou,
ktoré sa snažia
trepotať krídlami,
ale márne.
Utíchol si na našich vrcholoch
a do pohľadov,
ktoré ťa márne stretávajú
po nociach v spomienke.
Nemý obraz na stene
má odrazu tisíc slov
a ja nechcem tomu uveriť,
ale nespavosť ma štvrtú noc presviedča,
že je to naozaj tak.
Niekedy príbehy
končia v polovici,
inokedy sa nedostanú ani tam.
Ako ten Tvoj.
Hviezdy rozsypané
po čiernom koberci
márne kričia o pomoc.
Moje nočné mory noc čo noc
plávajú bez známok života
v strede oceána.
A Ty si ostal len tmou,
čo vŕzga vo dverách
o ktoré sa potkol svet
a navždy ich zatvoril…
– Glejdura Filip
Venované môjmu Otcovi, ktorý tragicky zahynul 22. 03. 2020 vo Vysokých Tatrách.
