Písmo:
A-
|
A+
Už nehasím tuctové slzy smädom
v poldecákoch čo sa prelievajú
mojimi rozbitými kosťami
už nečítam nebu z pier
jeho klamstvá, plné
zvratkov čo na nás hádže
už nevytŕčam medzi zkurvysynmi
a konečne som jedným z tých
ktorý serie na anjelov
včera pri šiestom pive
som zanevrel na modlitby
a moja jemná krv sa zmenila
na nerozbitnú oceľ
(keď si mi povedala ZBOHOM)
ale stále ju dokážeš roztaviť
iba TY
a ja budem naďalej ráno čo ráno
umierať na nedopite včerajšky...
- Filip Glejdura
