Už pršia pocity,,, myšlienky mrznú,
keď chceš ju ty,,, no túžby hasnú.
Chceš jej dať najavo,,, čo pre teba znamená,
no život nemá právo,,, darovať ti z prameňa.
Beztak myslíš na ňu,,, čo by bolo ak,
by bola s tebou aspoň chvíľu,,, no vidíš iba čierny mrak.
Dúfaš či veríš,,, že raz príde,
myšlienkam nevieš predísť,,, snáď to raz vyjde.
Potom šťastie oblapíš,,, bez nej asi omdlieš,
pre ňu všetko opustíš,,, ba aj spáchaš krádež.
Ona diktuje cestu,,, po ktorej ísť nechceš,
navlečieš záchrannú vestu,,, nepomáha, no ďalej sa ženieš.
Výčitky ako tŕnie,,, cez ktoré plávaš,
nezrozumiteľné to znie,,, no ty sa nevzdávaš.
Pokračuješ do neznáma,,, snažíš sa ju dohnať,
zasahuje ťa karma,,, nádej potrebuješ zohnať.
Všetko po čom túžiš,,, ťa úplne ignoruje,
aspoň raz to chceš zažiť,,, keď lásku ti opätuje.
Zrazu nemáš smer,,, pointu si stratil,
nemá ťa čo viesť,,, no vesmír silu ti vrátil.
