Si múza, mojich okrídlených snov,
si honba za pokladom...
ktorá sa stáva hrou.
Si zomknutie zla,
v belasej komore náručí,
si maľba na plátno snov.
Dýka, ktorá myseľ pokruší.
Si tiaž oblakov,
po dráhe nebeskej,
ty si hlavolam srdca.
Si pôvab moci sebeckej.
Si objavenie v objatí,
ty dokážeš zviesť blesk.
Si úlomok vesmíru.
Slnečného lúču lesk.
Ty zachraňuješ realitu
v chladnokrvnom bytí,
si prameň v hlbine mora.
Si dobro v každom žití.
Si hlbina doliny mora,
kde moje srdce dychčí,
si duša neživého tvora.
Ktorá posledným dychom syčí.
Si pohybujúca sa kresba,
ktorej tóny vánok rozdrvia,
si kvapka vody na brehu.
Ktorá smelo pieskom pohŕda.
Si búrka ktorá sa zmestí
do dažďovej kvapky,
si príkaz modlitby.
Ty si diamant krehký.
Si spanilý výlet do ríše zázrakov,
si môjho srdca výkvet,
si mesiac snežných mrakov.
Si na mliečnu dráhu prílet.
- Glejdura Filip
