
Sami si sypeme na hlavu popol.
A v našom srdci plameň hnevu vzbĺkol.
Nehľaďte na svet, ale pozrite sa do vnútra.
Vo vás je vesmír, zovňajšok je idea pochmúrna.
Vy ste ten impulz, vy ste ten okamih,
vy ste pán sveta. Nie svet váš dych.
Máme rád úspechy, máme rád uznania.
Kde je tá láska... Kde sakra uviazla ?
Najkrajšie je zlomené srdce, ktoré opäť miluje...
Nie veľký úspech... Ale to srdce svet definuje.
To my ľudia. Sme ten prach v čerstvom vzduchu.
Sťažujeme sa na smäd, v našom vlastnom suchu.
Glejdura Filip