Prečo na dobro, ktoré stále živíme padá prach ?
A za všetkým zlým, čoho sa bojíme hľadáme strach ?
Prečo dávame prsteň, keď naozaj nemilujeme ?
Prečo našich blízkych, za chrbtom ponižujeme ?
Prečo po prvom bozku, strach z odmietnutia silnie ?
Prečo láska v našich vzťahoch, postupne zmizne ?
Prečo si neuvedomujeme, že rodina je najdôležitejšia ?
Prečo naša úloha v životoch iných je oveľa zložitejšia ?
Prečo sme všetci rovnaký a zároveň tak odlišný ?
Prečo nedokážeme byť na úspech druhých pyšný ?
Prečo hojíme rany, tvrdým alkoholom ?
Prečo slnko vychádza, nad vrcholom ?
Prečo nepovieme druhým, čo k ním cítime ?
A vo všetkom čo sa nám nedarí, seba viníme ?
Prečo, keď veľkú časť života tvrdo pracujeme,
tak si potom pár dní voľna na plno neužijeme ?
Prečo máme obrovské množstvo otázok, ktoré nás prenasledujú ?
A keď nájdeme konečne odpoveď, tak nám to druhý zazlievajú ?
Prečo nám ten život, vždy tvrdú ranu uštedrí ?
Prečo v tom, v čom chceme vynikať sa nám nedarí ?
Prečo nedávame najmä tým, ktorý nám pomohli ?
Prečo niektorým by sme radi nôž do chrbta zabodli ?
- Glejdura F.
