Pri západe slnečných lúčov,

Písmo: A- | A+

Letím

sdgfr
sdgfr 


Hĺbka lesa ma opája 
a zatvára poranené koryto
mysle. Z poza rozkvitnutého brehu 
chvíľ, trčí „už len“ slnko.

Len jeho lúčom viem vysvetliť,
prečo ma škrtí radosť.
I mesiac to vie.
A s tisícami hviezd,
mám aj iné debaty.

Vtáci krúžia nad mojou spoveďou
a vždy povedia čo chcem počuť:
(„Zatrepocú krídlami“).

Prečo obrovská predstavivosť,
znáša tak malinký vesmír ?
Hukot mrzutých stromov tvrdí,
že maximálna hlúposť,
nedozrie do kvapky múdrosti.

Dokonalá harmónia,
vysedáva niekde medzi tým.

Azda uvidíme krídla,
zapadajúceho slnka.
Úsvit mágie predstavivosti,
je silenejší, ako kúzlo 
múdrosti.

- Glejdura Filip

Skryť Zatvoriť reklamu