Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
sdgfr
Hĺbka lesa ma opája
a zatvára poranené koryto
mysle. Z poza rozkvitnutého brehu
chvíľ, trčí „už len“ slnko.
Len jeho lúčom viem vysvetliť,
prečo ma škrtí radosť.
I mesiac to vie.
A s tisícami hviezd,
mám aj iné debaty.
Vtáci krúžia nad mojou spoveďou
a vždy povedia čo chcem počuť:
(„Zatrepocú krídlami“).
Prečo obrovská predstavivosť,
znáša tak malinký vesmír ?
Hukot mrzutých stromov tvrdí,
že maximálna hlúposť,
nedozrie do kvapky múdrosti.
Dokonalá harmónia,
vysedáva niekde medzi tým.
Azda uvidíme krídla,
zapadajúceho slnka.
Úsvit mágie predstavivosti,
je silenejší, ako kúzlo
múdrosti.
- Glejdura Filip
